Spomenula som si na jednu prihodu... ktora mi vyvolava usmev na tvari. Len par krat sa mi podarilo dostat do stavu, kedy som mala okno. Ale nikdy nezabudnem na MS v hokeji 2002, ktore sa konali v Goteborgu.
Boli vzynacne tym, ze:
-sme ich vyhrali (este teraz som na to hrda a fotka haly Scandiavium mi visi na stene)
-ze sa konali pocas mojho akademickeho tyzdna (si viete asi predstavit, ako usilovne som sa ucila, ja velkz fanusik)
-pozerali sme finale konecne s partiou, kotra hokej miluje tak, ako ja
Pozerali sme sa na ten zapas na stadione u nas v meste, na velkoplosnej obrazovke a dohodli sa, ze za kazdym golom pijeme stamprlik. Ja som suhlasila, comu sa chalani velmi velmi cudovali, pretoze som pila najmenej, ale potmehudsky sa usmievali. Ono to totiz platilo na KAZDY gol, aj nas, aj superov. Damy, ten zapas skoncil 4:3, ale na trestne branky!!! A rozhodlo sa az po neviem kolkych strelach!!! No pani, asi viete, ako som vyzerala.
V ramci euforie sme sa samozrejme isli oslavne prejst po meste. Ja som sa (vraj 
) zastavovala pri kazdom bare, kde hrali slovensku hymnu a spievala z plneho hrdla s rukou na srdci.
Na balkone divadla sme zbadali kamarata, ktory sa mi potom snazil z tej vysky naliat sampanske do pusy. Samozrejme neuspesne 
Domov som prisla. Po vlastnych. A na druhy den som si pozrela poslednu trtinu este raz. A mama sa na mne smiala: ty to pozeras tak napato, akokeby si to vcera nevidela.
Hehe, videla, ale nepamatala si
PS;Chlapci, do teho!!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
