Láskykvet

Bola som siedmačka na ZŠ a on bol môj spolužiak.Tak veľmi sa mi páčil,stačilo,že na mňa pozrel tými svojimi zelenými očami a mne sa triasol žalúdok,kolená... Na hodinách v učebniach si často našiel miesto pri mne,akože náhodne a požičiaval si perá a ceruzky,zošit-tak,aby sa ma aj dotkol,bolo to také nevinné,pekné Dával mi strážiť jeho učebnice,domov zo školy sme chodili spolu,občas chodil "náhodne"cez ihrisko,kde som chodievala von a často sa zakecal so mnou na dosť dlho Všetci si mysleli,že spolu chodíme,no nikdy sa tak nestalo.Po ZŠ sme spolu cestovali električkou,každý na svoju SŠ.Potom sme sa stretli pár krát náhodne,už som mala syna v kočíku,zastavil sa a usmial-"žeby bol môj?" zavtipkoval a v očiach mal niečo smutné.Teraz o ňom viem len to,že sa rozviedol,má dcéru a nie je šťastný.Nie sme v kontakte min.11rokov.Bola som pre ňho Láskykvet.Odvtedy ma tak nik nenazval