V mori internetu som surfovala asi mesiac,ako sme si ho dali zapojiť domov,hľadala som informácie o všetkom možnom,až s prvou obavou o zdravie ohľadom syna som našla článok,kde po prečítaní som si všimla,že som na zelených stránkach Naničmamy.Názov-no,veď ja som nie až tak nanič úplne,veď som si s mojim problémom poradila-článkom od vás Začítala som sa,dychtivo sa vracala späť,oslovila ma citlivosť Kamilky,múdrosť Georginy,úprimnosť Lydushy,písala od srdca,čo si myslela,čo ma napadlo tiež,ale neodvážila by som si len tak povedať niekomu nahlas,zapojila som sa do charitatívneho projektu s Mamamaťou,a obdivovala ostatné žienky,či sú to tortárky,artmamky,poetické duše ako Broňa,zrazu som bola naničmama srdcom
aj dušou
A som na to pyšná.
Je mi tu medzi vami dobre,ak budú zmeny,verím,že budú pozitívne,veď zmena je život a ja držím palce a fandím tomuto skvelému spoločenstvu žien.
Jamajka,ďakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Teki moja
