Pár dní dozadu som sa tu zamýšľala nad svojimi snami.
Ale včera som bola na káve s kamarátkou, ktorá sa rozhodla po 16tich rokoch ukončiť nefunkčný vzťah, ktorý už teraz, s odstupom necelých troch mesiacov, čo žije sama s dcérkou, hodnotí ešte negatívnejšie, ako ho vnímala vtedy. Strašne ju obdivujem, už v čase, kedy v nej dozrievalo rozhodnutie odísť, sa naštartovala v chudnutí, veľmi postupne a veľmi rozumne chudla a dnes má dole takmer 30kg. Odišla takmer s ničím, do prenajatého bytu, s 11-ročným dieťaťom, so strachom z toho, čo bude nasledovať, aká bude reakcia expartnera. Neviem, či by som nabrala na také niečo odvahu...
Ale čo ma zarazilo a zahanbilo zároveň, bola jedna veta. Povedala mi, „každý rok som snívala, že od neho odídem“. A tak som si uvedomila, že človek môže mať sny rôzne. A mnohé, pre mňa samozrejmé veci sú pre niekoho len snom. Som za ňu nesmierne šťastná, že pre ňu už snom splneným. Má pred sebou dlhú cestu, ale verím, že tých snov bude stále viac a viac a ona bude mať silu napĺňať ich.
..poznám to..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
