Súťaž

Tak aj ja patrím medzi tie čajofilky:)Vychutnávam si ho celoročne,či je vonka mráz alebo 40stupňov.A nejaký rituál?Čajík pijem zásadne z hrnčeka ktorý som ešte minulý rok počas tehuľkovania dostala od partnera.Je na ňom napísané NAJLEPŠIA MAMINA a ktovie prečo som ho to tak obľúbila .Zpríchutí mám najradšej bylinkové alebo zelený či biely čaj.Sladený zásad

Čaj...to je pre mňa lipový čaj,ktorý mamina varievala vždy k zemiakovým plackám, je to vôňa materinej dúšky,ktorá ma aj v treskúcej zime prenesie na lúku,kde som ju v lete so svojim Samkom zbierala, je to karamelový čaj,ktorý ma v detstve vždy zázračne vyliečil z choroby...čajíky ma sprevádzali celým mojim životom až sa nakoniec stali aj súčasťou mojej práce.

Čajíky to je moje. Neviem si predstaviť príjemnejšie ukončenie dňa,ako pri šálke chutného čaju.Je jedno,či je ovocný,zelený,čierny,bylinkový,..Je taký ,na aký mám práve chuť.Takmer každý deň pred spaním si pochutnám na teplúčkom čajíku. Je to môj rituál. Bez neho mám problém zaspať. V zime si ho viem vychutnať o to intenzívnejšie. Tiež rada navštevujem čajovne.Je tam príjemná atmosféra a tá vôňa čaju...

Z čias detstva si veľmi dobre pamätám jednu dôležitú činnosť . Môj otec vtedy bol - vlastne dodnes je - vášnivým kávičkárom , takže uvariť pre neho dobrú kávu bola naozaj zodpovedná úloha Bola som rada, že sa občas pritrafila aj mne - malej žabe V tom čase neboli u nás bežne v obchodoch žiadne nescafé , ani prístroje na presso.

Nikdy som nebola kavickarka, ale dobrym cajom som nikdy nepohrdla. U nas tradicne pitie cierneho caju s citronom a cukrom vystriedalo pitie caju "na ostrovoch", cize v Anglicku. Tam je tradicia pitia caju velmi zauzivana. O stvrtej cierny caj s kolacikom a samozrejme, neodmyslitelnym mliekom! Avsak, nie s mliekom z krabice, ale cerstve mlieko, len sterilizovane, nie UHT, to nema potom tu spravnu chut... Uprimne, nic mi to nehovorilo... Zostala som pri salke cierneho caju, ktory bol vsak prilis "silny" na moje gusto. Prestahovali sme sa do krajiny "presso" kavy.

nie som nejak extra čajíková..v lete vobec,v zime sem tam,ked clovek premrzne si dám..do tej chvíle kým neochoriem..vtedy sa to mení a ja si cajík varím do velkej sklenenej kanvice a popíjam celý den..nemám rada cierny a zelený..mám rada ovocné,vseho druhu. a tak isto aj moja rodinka..minule ma naozaj príjemne prekvapili cajíky mistral ktoré som vyhrala,sú fakt chutovo úzasn

Moje "čajové" spomienky siahajú už do detstva. Pamatám si že u nás doma nikdy nesmel chýbať čajník plný čaju. Kedykoľvek my bolo chladno alebo som bola smadná môj ocino my zohrial čajík a mne v tej chvíli nič viac ku šťastiu nechýbalo. No s pitím čaju sa my spája aj jedna vtipná príhoda. Moja mama občas zvykla prelievať čaj do malého bieleho hrnca. Raz keď som prišla zo škôlky a chcela svoj čajík, ocino my ho nalial z toho hrnca. Tak ako vždy my ho aj ochutil a priniesol. Už po prvom dúšku som však všetok obsah vyprskla von.

Často si kladiem otázku, kedy sa zo mňa stala "žienka domáca". Asi som sa taká už narodila. Už ako malé decko som sa s najlepšou kamarátkou hrávala na rodinu a ja som bola tá mamička, ktorá doma varí a upratuje. A poctivo som patlala pieskové koláčiky, kamienkové mäsko, polievočku z vetvičiek a kvietkov a iné mňamky .

Čaj nás naučil piť ocko. A to tak ako sa patrí, bez cukru a iných "barbarských" ochucovadiel. A tak sme do seba poctivo liali litre zeleného a čierneho moku to lahodného do chvíle, kým mamka nedokvitla so správnym bylinkovým čajom.