Ani neviem, prečo to sem píšem. Asi sa len potrebujem vyrozprávať a možno mi to prinesie pokoj.
Všetko sa to začalo, keď som s priateľom, trochu nečakane otehotnela. Chceli sne deti, ale plánovali sne ich trochu neskôr. Počiatočný strach však vystriedala radosť. Na drobčeka sme sa obaja tešili. Celých osem mesiacov môjho tehotenstva bolo krásnych. A potom to prišlo. 18.Máj. Ten deň mám stále v hlave. Zdalo sa mi,že dieťatko sa nejak nehýbe. Volala som mame aj priateľovi, no oni má upokojovali, aby som zbytočne nerobila paniku. Ešte v ten deň som však šla do nemocnice. Môj strach sa potvrdil.