Blogy používateľa Tangy

Ivana ostala sama v nemocničnej izbe. "Ako to, že si na nič nespomínam, posledné čo si pamätám je rozhovor s Vladom, ale to som mame predsa nemohla povedať. Nie, to nie je možné. Môj ocko, musí byť mojim ockom. Mám ho rada, aj keď na mňa občas nakričí, aj keď je na mňa taký prísny. Chce mať zo mňa lekárku. Sám musel štúdium medicíny nechať, keď som sa narodila. Musel sa postarať o mňa, keďže maminka mala po pôrode vážne komplikácie a musela zostať dlho v nemocnici. Potom musel ísť pracovať, aby nás uživil. Nie, toto všetko by nerobil, keby nebol mojim ockom.

V útulne zariadenej obývačke sa prechádzal postarši muž so šedivejúcou bradou a namosúrene šomral. "Kde je tá Iva, veď som jej vravel, že z vlaku má ísť rovno domov." V kresle pred televízorom sedela drobná žienka a plietla.
"Jožko, nehnevaj sa na ňu. Je zaľúbená."

Už som tu o upratovaní písala viackrát, upratujem priebežne, denne po troškách. Také to predvianočné upratovanie robím už niekedy v októbri. Pred zimou deťom treba vytriediť šatníky a botníky, no a keď už ma to chytí, pokračujem ďalej. Tento rok nás nutnosť dohnala k prerábke interiéru. Jednu izbičku máme za sebou, druhá je zabetónovaná, akurát čakám chalana, čo nám má prísť spraviť sadrokartón. Za dva týždne môžeme položiť dlážky, takže sme všetci nasáčkovaní v jednej izbe.

Na seminár momentálne ísť nemôžem, ale kniha CESTA pre rodičov a deti by ma určite potešila.

Inzerát:
Hľadá sa kouč, ktorý by mi pomohol zbaviť sa mojich "tehotenských" kíl. Zn. držia sa ma ako kliešte.

V prvom rade by som chcela zablahoželať Naničmame k jej 8. narodeninám.

Je to až neuveriteľné, ale sú to už takmer 4 roky, čo som sa stala aj ja jej súčasťou. Vždy keď mám chvíľočku, nakuknem sem. A aj keď boli dni, keď som prispievala pomenej alebo vôbec, vždy som si našla čas a aspoň si tu čítala.

Rozmýšľala som, čo je vlastne korením môjho života.
Teda okrem detí. Tie mi ho vedia poriadne okoreniť.
Či už príjemne, keď sa na mňa len usmejú, keď povedia niečo veľmi múdre alebo veselé, keď mi každý deň spievajú a popritom tancujú, keď ideme spolu do prírody alebo hocikde inde... skrátka, keď trávime čas spolu.

Prešlo vyše dvoch týždňov odkedy prišla Nataša o dieťatko. Fyzicky už bola v poriadku, no psychicky bola na dne. Primár sa rozhodol prepustiť ju do domáceho liečenia. Jej otec jej pobalil všetky veci z jej bytu a spolu s mamou sa rozhodli pripraviť svojej dcére pekné Vianoce. No uvedomovali si, že tieto Vianoce nebudú ako tie predtým. Budú iné, budú smutné. Obaja mali obavu ako ich zvládnu. Chceli pomôcť svojej dcére zmieriť sa s osudom, no nevedeli, či to dokážu. Keď sa pozreli do jej očí, už v nich nevideli tie dve iskierky, ktoré im vždy vykúzlili úsmev na perách.