Blogy používateľa naničmama

Ukážeme si päť na pohľad jednoduchých príkladov, ako sme sa mohli rozhodnúť v roku 2000.

Príklad 1: Držanie peňazí „pod vankúšom“

Čo je inflácia?

Inflácia, jednoducho povedané, znamená rast priemerných cien. Tomuto rastu spravidla predchádza zvýšenie množstva monetárnej bázy (peňazí) v obehu. To znamená, že čím viac peňazí je v obehu, tým sú peniaze lacnejšie t.j. menej hodnotné. Peniaze sa každý rok znehodnocujú niekedy viac, inokedy menej. Ak máme všetky svoje aktíva len v peniazoch a nemáme ich dostatočne ochránené napr. úrokom dosahujúcim minimálne úroveň inflácie prípadne inak, naša kúpyschopnosť sa znižuje.

Naši rodičia vyrástli v systéme, ktorý sa o ľudí staral. V takomto duchu nás aj najlepšie ako mohli vychovali. Avšak po roku 1989 nastala zmena. Tí, čo si mysleli alebo možno ešte stále myslia, že sa bude o ľudí štát aj naďalej „starať“, by sa mali čo najskôr prestať na toto svoje očakávanie spoliehať a mali by tomu podriadiť svoje životy. Prečo?

Dopredu upozorňujem ctené čitateľky a ctených čitateľov, že môj článok nemá vôbec nič spoločné s povolaním buldozeristu, ktoré si nesmierne vážim.

Nebudem prvý a ani posledný, ak použijem osvedčené klišé, že v našej spoločnosti nie je niečo v poriadku alebo povedané slovami dramatika „niečo je zhnité v štáte dánskom“, v našom prípade „slovenskom“.

Príbeh o buldozéroch

Ak sa vám začína zdať každý deň rovnaký ako ten druhý, vaše dieťa vám už nerobí až takú radosť, ako tomu bolo na začiatku materskej dovolenky a ani finančná situácia vám nedovoľuje užívať si tento čas naplno, skúste sa poobzerať po práci popri materskej.
Nielenže zaženiete mamičkovský stereotyp, ale sa aj možno naučíte niečo nové, nepoznané a po práci sa budete na svojho drobca viac tešiť.

Byť mamičkou na materskej či rodičovskej dovolenke sa v našej spoločnosti nepovažuje za rovnaké povolanie ako ktorékoľvek iné. Je totiž pravdou, že zopár drobných rozdielov oproti ostatným zamestnaniam by sa nám skutočne podarilo nájsť. Mamičky väčšinou nepoznajú oddychové obedové prestávky, ich pracovná doba má niekedy aj dvadsaťdva hodín (pri milosrdnejších detičkách sa možno skráti na príjemných osemnásť) a náročnosť „malých šéfov“ nemá konca-kraja. Nečudo, že mamičky veľmi často pociťujú obrovskú únavu a vyčerpanosť, kvôli ktorej nevidia ani ony samé obrovský zmysel svojej práce.