Začnem pekne od začiatku. Okrem manžela a troch detí mám doma ešte rybyčky, 10 zajacov na dvore, 2 bytové zajačiky a občas aj psa. A to som si povedala, že žiadne zvery chovať nebudeme. Nie že by som zvieratká nemala rada, ako deti sme s bratom chovali v paneláku skoro všetko, čo sa len chovať dalo. S pribúdajúcim vekom však narastá aj pocit zodpovednosti a zvieratká predsa len radšej vidím voľne pobehovať v prírode. Nie som až taký zveromil, že by som nechala pobehovať a bobčiť zajky po byte.
V poslednom čase sa tu objavujem len veľmi zriedkavo, nestíham ani všetko čítať a už vôbec hodiť nejaký vlastný názor sem do éteru, čo mi je veľmi ľúto . Pre mňa je to dosť nezvyklé - žiť v zhone a preto si ani nesťažujem a celkom rada privítam každú zmenu. Horšie je, že ten najposlednejší zhon a stres spôsobila choroba.
Včera naša malá princeznička nakreslila obrázok - maminka a ocko a k tomu pripísala: "Milí rodičia chcem sa vám poďakovať za všetko pekné čo sme spolu prežili." Potom nám to pripla na chladničku, aby sme to mali stále na očiach.
Tak toto som našla na internete ako vtip, ale vôbec mi to nepripadalo smiešne. Skôr ma to prinútilo zamyslieť sa nad tým, čo za perly púšťam z úst. Žiaľ vo väčšine výrokov som sa našla. A čo vy?
Moja mama ma naučila oceniť dobre vykonanú prácu:
- Ak sa chcete navzájom pozabíjať, urobte to láskavo na dvore, práve som poupratovala!
Moja mama ma naučila náboženstvo:
- Modli sa, aby to z toho koberca zišlo dole.
Moja mama ma naučila logicky myslieť:
- Prečo? Pretože som to povedala!"
Moja mama ma naučila predvídať:
- Skontroluj si, či máš čisté prádlo. Čo keby ťa zrazilo auto?"
V povianočnom čase určite mnohé z nás dostali niečo pekné literárne - pokrm aj pre dušu. Nedá mi nenapísať niečo z toho, čo som práve prečítala. H. Pawlowská - Ó jak ti závidím (dovolila som si preklad do slovenčiny:-})
Boli sme štyria. Dve ženy a dvaja muži. Boli sme spoločne štyri dni a premýšľali sme o vetách, ktoré nám za každých okolností urobia radosť. A potom sme sa handrkovali, ako máme vety zoradiť. A potom sme sa kompromisne zjednotili. Takže, vždy urobíte človekovi radosť, keď počuje:
1. Jééé! Ty si ale nádherne schudla (schudol)!
Keď som na túto stránku chcela napísať niečo o sebe, zamyslela som sa aj nad tým ako je to s mojimi koníčkami.
Popri varení, pečení, upratovaní, praní, žehlení a neviem čom ešte občas stíham aj štrikovať. V posledných rokoch síce veľmi zriedkavo, ale predsa.
Nedá mi teda nenapísať aspoň stručný výcuc z jedného článku, ktorý poukazuje na to aké sme my žienky dokonalé.:-}
Človek pracujúci hlavou potrebuje občas tento pracovný nástroj vypnúť. Nielen preto, aby si hlava oddýchla, ale i preto, aby sa myseľ mala možnosť odtrhnúť od reality a len tak poletovať od nápadu k nápadu.
) chcete vedieť, prečo je super mať malé prsia? Tak čítajte 
. Pre mňa je to dosť nezvyklé - žiť v zhone a preto si ani nesťažujem a celkom rada privítam každú zmenu. Horšie je, že ten najposlednejší zhon a stres spôsobila choroba.
A čo vy? 
