Jediné čo počula bol zvláštny klepot na dvore. Započúvala sa pozornejšie. Kde už ten zvuk počula? Pootvorila dvere vedúce do zadného dvora a závan vetra priniesol zvuk bližšie.
„Hej, hou, hej hou.......“
Mrcha jedna, čo tu na mňa drnčíš – budík dostal jednu po hlave a ja som sa otočila na druhý bok s vedomím, že mám 15 minút rezervu, kým budem musieť ozaj opustiť pelech. Otvorila som oči presne tých 15 minút po – po tom, ako synovi ušiel autobus do školy. Zaspali sme, to zas bude deň!
Opäť raz prechádzam pohľadom tie „zbytočnosti“ vo vitrínke – bola výstaviskom mojich najväčších pokladov celé detstvo a je ním po dnes. Malá gumená figúrka psíka, kúpená na dovolenke v Siófoku pri Balatone (Foxi Maxi sa volal), čo bola mojím talizmanom na cestách; šporkaska – drevenička z Poľska, v ktorej sú najdrobnejšie mince zo všetkých krajín, ktoré som precestovala ja alebo moji blízki.....
Kde bolo - tam bolo, vybralo sa raz také jedno "trdélko" malé do sveta vlakom a aby toho nebolo dosť, nešlo samé, ale vzalo so sebou ešte aj krásnu malú bábiku a jedného bodyguarda.
Zodpovednosť za malú bábiku, tréma, očakávanie, radosť z výletu a možno aj nedostatok skúseností s takýmto cestovaním nedalo trdélku spávať, ale "do sveta sa aj tak tešilo.
Keď ste dnes googlovali, museli ste si všimnúť, že ten Google dnes vôbec nevyzeral bežne googlovsky,niektorú to možno trklo hneď, niektorú možno až kúsok neskôr.
Ja som si tiež najprv myslela, že mi zamrzol počítač pri naťahovaní - ale keď sa nič nemenilo ani po opätovnom zadaní www.google tak mi zaplo.
Treba sa pohnúť dopredu. Čas stretnutia na Boci sa neúprosne blíži a preto si dovolím malú rekapituláciu a zopár pokynov.
Cestou do LM ideme rýchlikom Čingov, odchody sú mimo iného aj príspevku od Mamamata, viď linky uvedené v „súvisiacich článkoch“.
Zatiaľ evidujeme týchto záujemcov o cestu vláčikom:
Traduje sa, že keď kedysi pred rokmi ešte za socíku prvé slová, ktoré odzneli v televízii na Nový rok hneď po polnoci boli úvodné slová z filmu Pacho, hybský zbojík "NA PANSKÉ!", tak zodpovedný pracovník televízie dostal výpoveď na hodinu!
Sme ženy, a preto sme také aké sme - to či vyzeráme dobre by nás určite trápilo ešte (no nechcem byť morbídna, ale risknem to a napíšem, čo mi slina priniesla na jazyk) aj na pitevnom stole.
Otvorila som oči presne tých 15 minút po – po tom, ako synovi ušiel autobus do školy. Zaspali sme, to zas bude deň!
vo vitrínke – bola výstaviskom mojich najväčších pokladov celé detstvo a je ním po dnes. Malá gumená figúrka psíka, kúpená na dovolenke v Siófoku pri Balatone (Foxi Maxi sa volal), čo bola mojím talizmanom na cestách; šporkaska – drevenička z Poľska, v ktorej sú najdrobnejšie mince zo všetkých krajín, ktoré som precestovala ja alebo moji blízki..... 
