Už od svadby, t. j. 15 rokov, žijem v panelákovom byte. Keďže som vyrastala v rodinnom dome, bolo pre mňa dosť ťažké zvyknúť si na panelákové "väzenie". Azda najviac mi vadia rodinné scény susedov bývajúcich dva poschodia nad nami. Je to rodina s tromi deťmi (dve už takmer dospelé). Otec je alkoholik najhrubšieho zrna, matka nezamestnaná hysterka. Vlastne mi jej je i ľúto, ale pomôcť jej nedokážem. Viete si predstaviť, že sa v noci zobudíte na hádku, za ktorú by sa nehanbili ani paviány v ZOO? Inokedy zas počuť len dupot, príp.