Blogy používateľa

No čo ti poviem?

Leto sa nám rozpolilo na dvoje a ešte raz napoly. Až zostala len jedna štvrtina z prázdnin. Aj do tej sme už zakusli. Márne školáci ignorujú plagáty so školskými aktovkami, márne sa odvracajú od zošitov a pier v obchodoch.

Ešteže my, dospeláci, to tak necítime, my sa môžeme narobiť sviatok - piatok, leto jeseň, všetko jedno.

Aj sa to už na chladných ránach dá cítiť, aj na večeroch, kde začala sa skôr spúšťať tma.

Už som o tom počula. Priateľka mi rozprávala, že je u nás založená takého zvláštneho športu. Asi sa to nebude páčiť aktívnym hráčom, ale v preklade sa to dá nazvať Hod kukurice do diery. Oficiálne Cornhole. Dve dosky, 2x4 vrecká kedysi možno naplnené suchou kukuricou, dnes je tam plast. Veľmi mi to pripomenulo, keď bol junior malý, tak som mala ušité vrecká z pevnej látky a naplnila som ich pieskom. Hádzali sme ich na cieľ. Jasne, toto má svoje pravidlá, ale cieľ je rovnaký - chytiť vrecko a niekam hodiť.

Veľmi som bola zvedavá na tento film. Teda, trochu som mala strach - predsa len 180 minút, to je riadne dlhá doba. No bolo to výborné.

Som minimalista.

Teda sa snažím a jediné, v čom to dávam v pohode je líčenie. Aj to je skôr z núdze cnosť, lebo nestíhačky. Ráno jedno sérium, druhé sérium, trochu krému. Fajn - výživa za nami. Obočie prečesať, občas dofarbím ceruzkou. Niekedy sa rozhodnem pre njud luk JLo - teda ja to tak volám. Ona na seba nakydá farbičky, ja sa tvárim, že sú také nude a moje líčenie také dokonalé, že ich nevidno.

Neznášam make upy.

Priznavam, ze som tento vyraz pocula prvykrat minuly tyzden. Hladala som nieco lacne na 2 noci, co si moj bankovy ucet takmer nevsimne.