Blogy používateľa

Takto pred rokom sme  začali šiť prvé rúška, naháňať droždie ....  Po panike s voľajakým vírusom v Číne, Taliansku, Rakúsku ... došlo aj na nás. A to sme ešte vôbec netušili, že to bude také dlhé a náročné ...

Keď som si spätne zrekapitulovala toto obdobie, zistila som, že sa nám za ten čas výrazne zmenil rozšíril slovník, aj o pojmy, o ktorých sme vôbec netušili.

Pred časom som sa vytešovala, že sme s mamou absolvovali prvé očkovanie. Začali sme mať pocit, že je všetko na dobrej ceste. Hneď prišiel termín aj na preočkovanie, takže super.

Lenže predčasná bola naša radosť.

Covid zavítal aj priamo do rodiny. Aby som vysvetlila, mama býva s mojou sestrou a jej rodinou. Najskôr ochorel synovec, potom aj švagor. Obaja s výraznými príznakmi, dodnes nie sú úplne OK.

Ja viem, rady, ktoré nikto nepýta, netreba rozdávať.

Tak sme si prešli aj my karanténou. Takou tou "pre istotu", nakoľko sa nám vyskytla v práci pozitívne testovaná osoba na kovid.

Kopec chaosu, trochu nervičiek.

Po veselom fašiangovom období nastával čas útlmu, utíšenia sa a pôstu. Ten začínal na Popolcovú stredu. V tento deň sa dodržiaval pôst, takmer hladovka. Na dedinách mládenci v škaredú stredu, ako sa tento deň zvykol nazývať, obradne ”pochovávali” basu, symbol dedinských tancovačiek.

Od začiatku korony teda od vlani prečitala som kadečo aj nejaké videá videla ale to čo mi vyskočilo sobotu -video od lekára z juhu slovenka" ja ešte nechcem zomrieť"-poviem vám zamávalo to so mnou!A to už mám dosť rokov aj teraz v týchto mesiacoch u nás je veru tých osudov všelijakých ale toto...možno malo vplyv aj počasie ,že bolo tak sychravo,surovo aspon u nás.Celý den som mala potom v hlave len čierne myšlienky.