Blogy používateľa all

Pri pohlade na neutesene uroky v banke citajuce sumu par centov sme sa uz nas.ali. Vsak to nie je mozne toto. A tak reku ideme investovat. Nieco do pozemku, tieto veci sa vzdy oplatia. A nieco na burzu, kedze junior uz dlho do nas rypal, ze zbytocne drzime peniaze mimo. No ludia bozi, to je jazda, to vam poviem. Tak vela veci som sa za 3 mesiace naucila, co sa mi ani v zivote nesnivalo. Ale aj tu presne vidno, kto je aka povaha. Manzel pouziva technicke analyzy, ja investujem emocne.

Ťažká téma a popravde netuším ako ju uchopiť aby nebolo ublížené žiadnej duši...
Mám však potrebu sa o tom baviť...možno podať názor, ktorý som nadobudla až keď mi bolo "dopriate" si to odžiť.
Človek sa narodí.Človek zomrie.Toto sa týka každého jedného z nás...
Po smrti je posledná rozlúčka, pohreb, človek ide do zeme alebo na spálenie.
Prijať alebo lepšie povedané uvedomiť si že nám zomrel niekto blízky je bez pochyby to najťažšie.
Ale je to určite rovnako ťažké ako vidieť svojho blízkeho v truhle spúšťaného do zeme...
Ešte raz, neviem ako uchopiť túto tému...

Už som to tu myslím spomínala. Môj manžel je tabuľkový typ. Nemyslím tým, že mu sedia štandardné veľkosti, ale všetko dianie okolo seba potrebuje mať v tabuľkách. Fakt všetko. On nielen tie tabuľky vymyslí, on ich aj pravidelne plní. Je síce pravda, že keď občas chcem nejaký výstup, tak je problém. Ale zistiť, koľko sme platili za zmrzlinu na prvej dovolenke v Taliansku pred 20 rokmi, to vieme

Znovu dozrel čas, dobiť baterky. Posledné obdobie, bolo náročné. Okrem toho všetkého, čo sa deje už cez rok okolo nás..., sa pribalilo aj iné. Za tri mesiace som obehala viac lekárov, ako za 50 rokov. Našťastie okrem boreliózy, pľúcnych chlamýdii , nejakého zvýšeného tuku v krvi, nových potravinových intolerancii a ekzému  ....som zdravá ako repa.

Leto celkom intenzívne využívam na stretnutia. Vo dvojici, aj vo veľkej skupine.

Dnes sme mali intenzívny deň s mojou známou. Mnohé sme prebrali. Hovorila o svojej spolužiačke. Že sa chválila. Má dobrého manžela. Je kamionista, veľa na cestách. Iba jeden problém majú. Obyčajne raz do roka niečo "do neho vlezie" a on ju tak zmláti, že jej už dva krát zlomil ruky. Ale inak to je dobrý manžel.

Spadla mi sánka a neviem, čo na to povedať. Ako keby nebol kamionista a pracoval by len tak normálne, tak by to bolo častejšie?

Sú veci, ktoré naozaj moja hlava neberie.

Nie, nepomýlila som sa. Nechcela som písať o deťoch a o tom, dokedy sa máme o ne starať. Dokedy má slúžiť Mamahotel.

Druhá strana ma zaujíma. Keď ten život je už jasne za polovicou, vlastne po pravde, keď sa už dlhodobé plány nerobia. Odkedy je potrebné prebrať za rodičov, či starých rodičov celú starostlivosť? Viac menej nás to čaká všetkých.

Bola som dnes u kardiológa a ten mi pravidelne zvykne rozprávať o svojej babke. Má ju aj ako motivačné video na počítači. Vo veku 95 rokov denne cvičila s malými fľaškami vody, denne zbehla  a vybehla na 5. poschodie.

 Myslím, že toto pozná každý, kto má mailovú schránku. Nadšené listy o dedičstve po neznámej príbuznej. Alebo úžasná obchodná ponuka. Och, koľkokrát som už v duchu delila milióny.