Blogy používateľa dasa_

Keď ja vidím tento dátum v kalendári, naozaj mi nedá a musím :

"Vždy keď 7. november ukazuje kalendár,

ľuďom v srdci dobre je, sťaby vracala sa jar.

V Rusku v tento slávny deň proletári povstali

Leningradom zaviali revolučné zástavy"

Zažili ste ešte lampiónové sprievody?

Ja si spomínam tuším hlavne na  tie plače, keď sa sviečka prevrátila a lampión zhorel :)

Priznám sa, táto témy by si asi zaslúžila zaradenie do rubriky: Nemala baba roboty..... Ešte že som takú nenašla.

Prepínala som v aute rozhlasové stanice a zrazu sa ozvalo Šláger rádio. Bežne nevyhľadávam, ale občas nezaškodí si niečo vypočuť. Práve znelo Červené Jabĺčko v podaní Zory Kolínskej. Príznám sa, táto pesnička ma fascinovala od mala. Netuším prečo.

  Milujem Jamesa Bonda. Ano viem, už som to tu kedysi dávno spomínala.

Naša stryná je veľká milovníčka zvierat. Má psov, mačky, zajace, husy, sliepky... No proste pravý gazdovský dvor. Jej najobľúbenejšia je psia dáma. Také malé kabelkové plemeno, ani neviem, jak sa volá. Ona dáma je s ňou všade, vyžaduje si pozornosť, na druhú stranu sa aj odvďačuje tým, že pozornosť vracia.

Lenže teraz prišli na milú Denku "jej dni". Hára sa a psy z celého okolia sa idú zblázniť. Dokonca ich podozrievame, že sa naučili otvárať zatvorené brány, len aby sa dostali čo najbližšie k objektu svojich túžob :)

Táto téma mi napadá pravidelne, najčastejšie v lete - keď sa vrátime z nejakej dovolenky, z nejakého výletu.

Koľko je takých záberov, kde som ja?

Nemyslím tých, ktoré sú v našom foťáku. Ale tak rôzne. Raz sa človek pripletie nechciac do záberu, keď niekto "selfíčkuje" Ale často sú to len také náhodné obrázky. Kde všade zavítam? Dostanem sa s japonskými turistami až napríklad ku nim domov, do Tokia? Alebo s Američanmi napríklad na Havai? Alebo len so susedom na pláži do oblasti neďaleko Moskvy, alebo do Mníchova?

Hneď na začiatku musím upozorniť, že ak niekto čaká čítanie o malej princeznej, tak bude sklamaný. Aj keď aj o tom by sa dalo písať...

Moja téma bude prozaickejšia, taká každodenná - o tých miestach, kam aj králi musia pešo... Ano, o záchodoch.

V piatok sme po dlhej dobe boli v kine. Ak si dobre pamätám, volalo sa to V kráľových záhradách. Príjemná oddychovka na piatok večer.

V príbehu odznela zaujímavá myšlienka, ktorá mi odvtedy chodí po rozume. Nespomínam si presne, tak budem iba parafrázovať - pripomínam, že naozaj boli v centre pribehu záhrady a ich úpravy.

Šikovná záhradnička hovorí - boli sme na začiatku zrodení do raja. Prišli sme oň. Teraz je na každom z nás, aby sme si taký malý raj urobili vždy okolo seba. Niekomu sa darí, u niekoho to je horšie

Pred Veľkou nocou som si dala pôstnych 40 dní bez nakupovania. Ani som netušila, že to bude také ťažke. Dokonca sa nám stalo také, že nás zastavili policajti - nesvietili sme. Šoféroval manžel, ale všetku vinu som vzala na seba - vypla som automatické zapínanie svetiel. Stal sa zázrak - policajt manželovi vrátil papiere a povedal - "Za 30 Eur kúpte niečo manželke". Takže som mala na nakupovanie aj isté "zdroje"