Blogy používateľa dasa_

Hmm, tuším ma každý rok v marci dobehne nostalgická nálada. Asi to súvisí s dátumom, kedy sa podávajú daňové priznania a ja mám naviac roboty :)

Aj tento rok tak trochu bilancujem. Okľukou som sa dostala k môjmu prvému klientovi, ktorému som začala z núdze robiť pred 20 rokmi podvojné účtovníctvo. Na ňom som sa učila, časom sa naše cesty rozišli. Teraz som sa dala na to nahovoriť opäť. A tak sa mi začali vynárať spomienky, aké to bolo pred 20 rokmi, čo všetko sa stalo, čo sme zažili. Aj sme sa dosť rozprávali

Rozprávala mi známa. starali sa doma o babku.

A len si zrazu uvedomili, že neustále musia kupovať kávu. Pátrali, čo sa deje.

No a zistili, ako vyzerá babkin deň.

Ráno sa babka naraňajkovala, sadla a rozmýšľala, čo ide robiť. Aha káva. Tak si teda urobila kávu, chviľu ju to zabavilo. Potom posedela, vypila, umyla šálku, spratala a sadla si.

Rozmýšľa, čo ide teraz robiť. Zrazu myšlienka: Aha, veď som dnes ešte nemala kávu. Takže voda, káva, umyť, spratať....

Pred nedávnom tu dávala tuším Dzeny video z internetu - babky cvičiace na vonkajších posilňovacích strojoch. Veru inšpiratívne, ak si spomínate.

Môj lekár mi zase rozprával o svojej babke, ktorá do veku cca 95 rokov každy deň chodla v paneláku po schodoch, mala dve politrové PET fľašky naplnené vodou a s tými cvičila.

Teda, Keď to človek počuje, veru si povie, že je to obdivuhodné.

Tuším ma dnes prenasleduje nejaká ťažká filozofická téma.  Ospravedlnujem sa, naozaj nechcem nikomu spôsobiť depresie.

Videla som niekde v telke, ako sa podaktorí ľudia zabezpečujú pre prípad katastrofy. Aby zrovna oni prežili, aby im nič nechýbalo.

Ale po pravde, keď nad tým uvažujem, nebolo by v prípade takej katastrofy lepšie byť radšej na tej "porazenej" strane? Na strane tých, čo už nie sú? Lebo na čo mi je dobré, že som sa zachránila. Povedzme aj s mojou rodinou. Alebo aj s celým príbuzenstvom. Aj celá dedina, či ulica

Keď už nič iné nebude... 

Ak máte -násť ročné deti, tak určite  reagujete, keď začujete GoGo. Niečo vám to hovorí. Tí s menšími puberťákmi ste sa možno už aj nejakého toho utuberingu či podbnej akcie aj zúčastnili.

Veru tak, kedysi sme čakali na Saly z Mladého světa, čo nám podarí. Dnes naším mladých radia vplyvní blogeri a vlogeri.

Stretla som v poslednej dobe niekoľko rodičov. A všetci nadávali. Čo je to za generácia, Oni počúvajú chlapíkov na internete. Oni sa v telke pozerajú, jak iné decká hrajú počítačové hry. Kto to kedy videl???? V podstate sa všetci sťažovali.

Už viac 20 rokov sa pri svojej práci stretávam s drobnými podnikateľmi. Aj tými najdrobnejšími, aj takými trochu väčšími.

Práve dnes som sa stretla s jedným, s ktorým sme pred 22 rokmi začínali. Nie v jednej firme, ale súbežne. Poznáme zbežne svoje problémy.

Dlho som váhala, či naozaj tejto mojej výpovedi dať tento nadpis. Áno. Naozaj myslím "tú" trávu. Žiadna sranda.

Boli sme včera na návšteve. Rodičia sa sťažovali na svojho 11 ročného syna, že nechce ísť von, že nevie, čo tam robiť. Začali spomínať na svoje detstvo, jak behali po vonku, čo všetko zažili... Isto to poznáte, tie reči, keď som ja bol mladý....

V roku 2004 sa zmenil zákon a tak ženy, ktoré ovdoveli po roku 2004 mali na vdovský dôchodok širší nárok, ako tie, čo ovdoveli pred týmto dátumom.

Nakoľko sa jednalo o istú formu nespravodlivosti, toto sa v zákone od 1.1.2016 odstraňuje. Má to však jeden maličký háčik, o vdovský dôchodok treba znova požiadať. Týkať by sa to malo cca 5 000 vdov. A sociálna poisťovňa zjavne nemá financie na to, aby im to oznámila. Musím si rypnúť, hlavne že na listy o II. pilieri sa našli financie aj opakovane.