podpora v nezamestnanosti po rodic. dovolenke

vitaj v mojom svete Rodičák končí v máji, drobča od septembra nastúpi do škôlky a ja... robota žiadna, nedostanem ani cent Drahý sa mi smeje, že od hladu nezomrieme, ale ja si nedokážem predstaviť, že budem na niekom absolútne závislá Ako čo, budem si večer pýtať od drahého euro, aby som mohla ráno kúpiť pečivo? Ach a nájsť robotu s maličkým tigrom? Priam nemožné
Nuž čo, aspoňže sme zdraví

...baby nesmiete zufat, ale dufat, aj ked je to na pos...ie.
ivet

Tiež som na tom podobne. Akosi sú deti prekážkou...

dokonale to poznám,mám dve deti...momentálne som už druhý rok na predlženej materskej,pretože dcérka má problémy s chrbticou sociálka mi nič nedá,lebo môj priatel pracuje na živnosť,živí nás štyroch už dva roky a to chodím s malou len po nemocniciach,tťo tiež stojí peniaze...teraz ju čaká operácia v Brne,tam tiež budeme tri týždne....ja už niekedy ani nemám chuť žiť...

Podobne som aj ja natom. Minulý rok ma volali skôr do práce, išla som o pol roka skôr ako mi materská skončila. Drobec na mne závislý, revali sme obaja, keď som ho musela do škôlky dať. Ale zvykli sme si a keď ma práca úplne pohltila, bola som total šťastná, že ma baví, že je krásny príjem. No radosť netrvala dlho...kríza dolahla aj na firmu a od apríla v 3mesačnej výpovednej lehote. Nechali si tam síce staršiu ale skúsenejšiu kolegynu. Leto som zvládla doma v pohode, veď sme si prázdniny užili, ešte som si vodičák dorábala. V októbri som si našla prácu v obchode, ťahala som 12stky piatok sviatok jak blázon, čo už, peniaze treba. Ale dosť som trpela, že som od rodiny preč. Vydržala som mesiac, lebo som v práci spravila úplnú debilinu, proste taký aktívny blbec. Každý nad tým krúti hlavou, že kvoli tomu ma vyrazila vedúca, že sprostosť. Ale bohužial. A tak od polovice novembra som opäť doma bez akéhokoľvek príjmu a teraz aj s depresiami. Žiadosťí mám poslaných že už ani neviem kde, no stále nič. Práca žiadna, biznis s kozmetikou sa nijako nerozbieha, dve deti, manžel sa so mnou už ani moc nebaví. Nechce sa mi už ani žiť, plačem už stále....

Vladuška,neboj,to bude zase v pohode,aj u nás je to niekedy na tichú domácnosť,ako keby som nechcela ísť robiť,narážky nepríjemné a pod..aj ja som posielala žiadosti,poznám to.Neboj,tebe sa určite niekto ozve,ked môžeš robiť 12sty alebo na smeny,ja to mám bohužial obmedzené,mne nemá kto krpcov strážiť ..a teraz tá operácia..dnes som bola na soc.či náhodou nemám nárok aspon na nejaké opatrovatelské,kvôli zdr.stavu malej,povedali mi,že čo ja chcem,ved to sa ešte len rieši(ten jej stav),tak asi preto to chcem,nie?Ved predsa ked bude vyriešený,tak ide do škôlky,ja do práce a ser...em na nich!!Ako keby zo svojho mi to mala dať,tak sa chovala"posudková lekárka".Jediné čo asi dostaneme bude nejaký poukaz na zlavu cestovného,čo môj drahý okomentoval,že si s tým môžu vytr..ť riť... .a má pravdu,za to si chleba veru nekúpime

Ariesa,ešte si zabudla napísať jeden prípad a o to bol moj.Nástup na materskú dovolenku 28.11.2005,pracovný pomer na dobu neurčitú,ale ukončený v apríli 2006,kvoli zrušeniu firmy.Nemám nárok na podporu,pretože som ukončila pracovný pomer počas materskej a tým pádom sa mi obdobie po ukončení pracovného pomeru nezapočítava.Píšem to preto,aby mamičky ,ktoré sú zamestnané,neukončovali pracovný pomer počas materskej,resp.rodičovskej dovolenke,ale až po jej ukončení.
Inak dievčatá súcitím s Vami,tiež som už vyše roka bez príjmu a nádej ,že ma niekto zamestná sa rovná nule.Mám VŠ technického zamerania aj DPŠ,teda možem robiť aj Vo svojom obore,v ktorom mám aj prax aj učiteľku,ale aj tak som si prácu zatiaľ nenašla.Tiež už mám z toho depresie a niekedy celý deň preplačem.Moja skúsenosť - teraz sa práca vybavuje a nie hľadá,bohužiaľ taká je doba.Kto nemá známosti,nemá prácu.
Držím všetkým palce pri hľadaní novej práce.Treba veriť,že raz budem mať aj ja šťastie.