... aj keď sa z môjho fotenia jesene pomaly stáva fóbia
Tento rok nejak viac zaneprázdnená prestavbou artmamy som sa obávala, že jeseň ani nestihnem odfotiť. Ale predsa len v nedeľu vyšlo slnko, na okolo sa rysovali zvyšky hmly, najvyšší čas vybrať sa s foťákom do lesa.
Dostala som za úlohu zamknúť. Pamätám si, že som voľakde zazipsovala kľúče a hor sa kochať farbami jesene. Všetko bolo v najlepšom poriadku, kým som v polovici cesty, nezačala pátrať po vreckách, kde sú kľúče.
Len miernu paniku som chytala, však, takto pred rokom som mobil utopila (v lete na dovolenke peňaženku stratila) Nebolo mi všetko jedno. A tak sme sa namiesto fotenia vrátili po vlastných stopách až domov ... a kľúčov nikde. 
Už som mala hlavu v smútku, keď som zo zúfalstva ešte raz prehľadala bundu ..., aby som zistila, že som kľúče zazipsovala do vrecka na chrbte, o ktorom som ani nevedela, že ho mám. 
Dávala som si tam kľúče, keď som bundu mala ešte v ruke, do prvého vrecka čo som našla a nebolo to ani jedno z tradičných vrecák vpredu. 
.
Ale predsa len zopár jesenných záberov mám, nie všetko z jedného dňa.
Komentáre
No prrrr prrrr s tou kartou.
Zážitok z leta. Známa ráno išla do práce a vymieňala narýchlo auto s vracajúcim sa manželom z nočnej. On vystúpil, avetko naštartované, boštek, boštek, pokyny čo s detvákmi a už si to ona šinula do roboty. Až keď v robote šikmo zaparkovala a chcela to umóresiť a nie na hovado parkovať, tak zistila, že kartu má zrejme manžel a tým, že auto nevypli, tak pohoda jahoda.
Akurát už kávu nechcela potom, keď si predstavila, žeby jej skapalo auto na semafóre na križovatke.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To musel byť teda zážitok, nové vychytávky, majú svoje zrady.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja mám pocit, že naše auto nepôjde, keď nemá kartu v dosahu x metrov. Musím vyskúšať
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Joj tie zmätky a hľadania, za jedno môže hlava, za druhé, asi tiež hlava, lebo nerozmýšľam vo fáze odkladania, kde čo dávam ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nádhera. Ja toto obdivujem - to fotenie. Keď ja začnem a telefón nespolupracuje, tak sa na to vykašlem a len tak rukami si robím rámiky, alebo ani to nie. Len nasávam každým pórom tú krásu.
Inak - vrecká na bunde na chrbte MILUJEM. Preto všade kam sa dá - hlavne pri pohybe využívam cyklistické bundy, kde sa na chrbát zmestí aj telefón, kapesníky a sáčok na hovienka.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem, s mobilom by som to nijak nedala. To som sa vrátila po pár rokoch k svojmu obľúbenému objektívu. Neviem, prečo mi to trvalo tak dlho, lebo som už mala pociť, že ani s dobrých foťákom nič neodfotím.
Ale kochanie sa je určite dôležité, to sa snažím, vždy keď sa dá, horšie so šoférovaním, to nejde dokopy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
krásne zábery
Takéto strácanie kľúčov poznám. A ja blbá som si kúpila kabelku, ktorá má snáď 10 zazipsovaných vreciek.
Ale drží to aj iných. Manžel minule zastavil auto a v panike hľadal kľúče od neho. V sekunde bol presvedčený, že ich stratil. Absolútne mu nedošlo, že bez tých kľúčov, teda karty, by nebol mohol šoférovať, takže ich má nutne u seba. Len teda kartu nie je potrebné nikam vkladať, stačí vo vrecku. Niekedy mám pocit, že toto všetko ide tak trochu s vekom. Možno utajovaný strach z Alzheimera.