začínajúci vzťah

Dobrý deň, 

teda priznám sa že keď som sa začal snažiť hľadať v sebe odpovede na Vaše otázky, skoro sa mi zavaril mozog. Je to skoro ako hľadať odpoveď na otázku po zmysle života, a obávam sa, že napriek tomu že každý môže nájsť svoj vlastný zmysel života, nedá sa veľmi dať návod na to ako ho nájsť. Môžem ale napísať pár úvah, od čoho sa to všetko odvíja. Znamená to ale len že vymenujem oblasti, na ktorých viete u seba pracovať, aby ste mali väčšiu šancu uspieť. 

Vzťahy sú zložitá synergia dvoch ľudí ktorí majú svoju históriu, svoje slabé, často nezreflektované miesta. Veľa o vzťahoch (veľmi veľa, niekto tvrdí že skoro všetko) sme sa naučili zo vzťahov s tými kto nás vychovávali. Mama, babička, otec. Otec aj v prípade, že nás nevychovával, nás veľa naučil, pretože v hlave máme vrodené miesto pre oboch rodičov, a keď sa nezaplní, kafre nám to do života. Keď sa zaplní nespsrávne, tiež. Keď sa zaplní správne, ajtak tam  ostanú rôzne kúsky ktoré zasahujú. Tabu témy rodiny, spôsob komunikácie. Aj človek z harmonickej rodiny kde sa veci ale riešili racionálne bude mať problém s iným zdravým človekom, z rodiny, kde vládla spontaneita a "únos emóciami" bol niečo bežne prijateľné, zatiaľ čo "zbytočné filozofovanie" nie. Odlišnosť spôsobuje, že si prestávame rozumieť. To znamená, že si  to čo robí druhý vysvetlím po svojom. A ako si vysvetlíte konanie druhého človeka? Najhorším možným scenárom aký vás napadne, lebo chceme byť (od prírody) pripravení na najhoršie. A konáme podľľa svojho scenára, nie podľa reality. Takže jedna z vecí je kvalitná komunikácia. Tá ale zlyháva na jednej veci. Na emóciách. A tak sa od toho čo sme dostali do vienka v ranných vzťahoch dostávame k tomu čo v dennom živote robí rozdiel medzi spokojným a nespokojným vzťahom. Nestane sa, že budete mať perfektné emočné reakcie. Zvládnutie emócie je o tom vedieť o nej, dokázať podľa nej nereagovať ak to je proti vzťahu, a ak aj, tak vedieť sa k tomu vrátiť keď sme obaja OK, nepodľahnúť pokušeniu konať v emóciách (stále chodiť dokola a všetky svoje super nápady čo všetko druhý zle spravil a aký je mu nevyhnutne povedať), ale ani pokušeniu "nekaziť pohodu" ktorá odznela spolu s poslednými emóciami. Lebo oni vždy prejdú a veci sa zrazu nezdajú také naliehavé. Ale šrámy po emočných reakciách ostali. Je dobré naučiť sa podeliť o krehkú a zraniteľnú stránku nás samých. A tu je ďalší bežný problém. Po prvé, že to nedokážeme. Málo z nás je vychovaných že má žiť so svojmi slabými boľavými krehkým, zahanbenými, menejcennými či previnilými miestami. Väčšinou nás učili skrývať to a často to skrývame aj v dospelosti sami pred sebou. Ale ako potom druhý môže vedieť, čím a ako nás zraňuje, ako potom, hoci láskavý partner, môže vyjsť v ústrety? A druhá ťažkosť je, že to nedokáže partner prijať. Neučíme v našej spoločnosti (najmä nie mužov) znášať slabosť a krehkosť, zraniteľnosť druhých. nevieme čo si s ňou počať, pretože aj nás zneisťuje a chceme čo najskôr od nej. Chceme riešenia a výkon, nie byť s niekým v smútku, hneve ... vo vzťahu... . Často nie sme v kontakte ani so svojimi vlasntými emóciami.Keď nás niečo od druhého zabolí, miesto aby sme si povedali joj pozor to čo je, veď toto bolelo, povieme si že ono sa to zmení. Napr. Keď sa zoberieme, keď bude dieťa, alebo "raz".... . nepočúvame svoje vnútro ktoré všetko vie ďaleko dopredu. takto sa nejedna schopná a silná žena dostala do spárov tyrana a psychopada, od ktorého bolo ťažké odísť. Obvykle nám v tom opäť bránia naše zraniteľné pocity a časti. Strach z toho čo by bolo keby som ostal sám, ktorý nemusím zažívať, keď ostanem pasívny. Strach z pocitu zlyhania, že som si zle vybral, že som naletel... že neviem riešiť svoj život... a podobne. Ľahšie je nekonať a dúfať v lepšie zajtrajšky. Obvykle to vidí okolie skôr než my. Strach konať. 

Určite by sa na to dalo pozerať aj z iných hľadísk, a dal by sa k tomuto odstavcu dopísať ešte zvyšok knihy. Takých ostatne na túto tému je neúrekom (rôznej kvality). K tomu aby som zistil čo z toho je aktuálne pre Vás by sme sa museli spoznať. Body ktoré som zdôraznil už ostávajú na vašom zvážení. Aj pre zdravých ľudí ostávajú riziká vďaka sociálnym programom pre mužov a ženy, ktoré máme všetci chceme-nechceme v hlavách i keď pre dnešný život a spoločnosť už sú nefunkčné (napr. o ďelbe domácej práce, starostlivosti o deti a pod.). Oplatí sa venovať vedomú pozornosť učeniu efektívnej komunikácie (napr. kurz Rešpektovať a byť rešpektovaný, ktorého princípy platia aj pri dospelých, alebo Nenássilná komunikácia). Oplatí sa pri podozrení, že moje ranné vzťahy s najbližšou rodinou neboli vždy prijímajúce, harmonické, chápajúce a dobré, si ísť zreflektovať svoju históriu a jej dopad k dobrému psychológovi-terapeutovi, zmapovať  a doriešiť si ich. Oplatí sa pri pochybnostiach a vnútornej nespokojnosti dať na vnútorný hlas, venovať mu pozozrnosť, prípadne opäť vyhľadať podporu, ak nechceme zbytočne riskovať. Oplatí sa zbystriť ak mám dojem, že nemám žiadnu zraniteľnú stránku, že ostatní sú problém, alebo ak som celý jedna chodiaca zraniteľná ustráchaná stránka. Každý sa môžeme hýbať len z tej štartovacej pozície, na ktorú nás život posadil, a úspech zaručený nie je, ale pohyb je vždy možný. Obvykle ale vyžaduje dosť odvahy. Na TEDx (na ich stránke aleob na youtube)  nájdete na túto tému veľa podnetných videí (napr. od brenné brown), ktoré tiež inšpirujú a niektore aj pobavia:) Je otázne, prečo Vás stresuje tento nový začiatok a myslím že nebudem ďaleko od pravdy s domnenkou, že vo vašej histórii rodiny sa dobré dôvody obávať sa nájdu. (žiaľ aj preto, že to je bežný stav veľa ľudí....)

Veľa dobrého prajem, 

S pozdravom, 

Mgr. Ivan Vyskočil

www.ivan-vyskocil.sk