Vraj podobne to vyzeralo aj v iných krajských mestách, ale že niekde funguje aj triedenie pacientov podľa závažnosti stavu, a podľa toho poradie pacientov na vyšetrenie, čo je celkom super vec, ak by to fungovalo všade dobre.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Práve som dočítala článok o kakastrofálnej situácii na pohotovosti a v pohotovostnej lekárni počas sviatočných dní v Košiciach. Vraj najhoršia akú si tu pamätajú za dlhé roky. A to ešte vďaka bohu za to, že bolo gro sviatkov bolo počas víkendu. Ani si nejdem predstaviť, aké by to bolo, ak by sa sviatky s víkendom natiahli na 5 dní.
Dodnes mám v živej pamäti ako som s ročným synom strávila na štedrý večer 4 hodiny na pohotovosti. A keď si predstavím zúfalstvo matiek, ktoré podobný čas strávia čakaním u lekára, a potom zistia, že nezoženú lieky. Jedna vec, že nie sú v lekárňach sirupy na horúčku pre malé detí. To sa dá aspoň zachrániť čípkami, rozpučenou primeranou dávkou paralenu? Horšie je, že v lekárňach, a hlavne v tej pohotovostnej, neboli k dispozícii antibiotické sirupy pre malé deti. Lebo je výpadok v celej Európe?
U nás sme boli našťastie všetci zdraví, ale bola som "priateľom na telefóne", pre staršiu ukrajinskú pani, ktorá tesne pred sviatkami ochorela. Neutíchajúci kašeľ, silná nádcha jej dávali zabrať. Najprv som konzultovala, prípravky na kašeľ, lebo návštevu lekára sa snažila oddialiť, že pôjde po víkende. Zrejme vedela prečo, ale nepoznala naše zvyklosti štátnych sviatkov, že ani v pondelok naši lekári nepracujú. A to ani nehovorím o tom, ako ťažko sa Ukrajincom všeobecne rieši zdravotná starostlivosť.
Keď sa jej stav nijak nezlepšoval, ani v ďalšie dni, skôr zhoršoval, snažila som sa ju navigovať na pohotovosť, že potrebuje lekára. Neviem či som dobre spravila. Najprv sa vraj otočila na päte pri pohľade na preplnenú čakáréň, cez 50 kýchajúcich, kašľajúcich ľudí, detí aj dospelých, veľa rómskych ...
Neskôr dala druhý pokus. Neviem, po koľkých hodinách sa dostala k lekárovi, aby zistila, že potrebuje doklad o statuse utečenca, ktorý už mali v druhom byte, na opačnom konci mesta. Akúrat sa v týchto dňoch sťahovali, alebo zaplatí 25 eur. Pre ukrajinskú dôchodkyňu, čo počúvam, že majú dôchodky okolo 150 eur, to bola zrejme nepredstaviteľná suma a zrejme ani toľko pri sebe nemala. A tak ju lekár nevyšetril. Po pol dni strávenom na pohotovosti, bola na tom ešte horšie. Veľmi som sa obávala, či nemá zápal pľúc.
Ako to vlastne celé prebiehalo som sa dozvedela, sprostredkovane, cez našu spoločnú priateľku, tesne pred polnocou. V tomto som strašná, prežívam všetko, od nášho chorého kocúra, cez ukrajinskú priateľku. A tak som sa v krásnej hmle uprostred noci trepala do Košíc, na vzdialenejší koniec mesta so široko spektrálnymi antibiotikami, čo som zhodou okolnosti mala doma. Bola som veľmi skeptická, že v utorok, už v pracovný deň, nájdu ochotného lekára.
Už to skrátim. V utorok sa zázrak podaril, našiel sa lekár, ktorý sa pani pozorne venoval. Našťastie to bol len silný zápal priedušiek a nie pľúc a antibiotika, čo som jej doniesla, boli dobré a má s nimi pokračovať. Ako dobre, že sa nájdu aj ochotní lekári ... Rozmumiem tomu, že na tej pohotovosti, to bol neskutočný zaberák aj pre lekárov, sestry, lekárničky ..., aj že musia dodržiavať pravidlá ....
Tak nech sme hlavne všetci zdraví a už viem, že aj sviatky, ktoré výjdu na víkend, majú svoje veľké pozitíva.