Slušne pozdraviť, umývať si ruky, upratať si po sebe rozhádzané hračky či povedať zázračné slovíčka ďakujem a prosím, nie sú pre každé dieťa samozrejmosťou. Iste so mnou budú súhlasiť mnohí rodičia, ktorí sa snažia naučiť svojho špunta slušnému správaniu.
Snažím sa žiť, ako len najlepšie viem. Plávam si životom hore dole- padám a zasa vstávam. K ľuďom sa snažím správať tak, ako by som chcela aby sa oni správali ku mne.
Práve teraz som zachytila v rozhlase, že je dnes "Deň zahraničných Slovákov" - tak teda, dovoľte mi, milé naše po celom svete roztrúsené naničmamky, nech už vás osud zavial do ktoréhokoľvek kúta sveta, zaželať vám krásny deň, nech sa vám darí a nech vám každý deň svieti
(alebo "iba masochista to prečíta celé naraz" - odkaz autorky)
“Mali by ste trochu relaxovat. Vezmite si dovolenku”, znela vestba v mojom fortune cookie. Len som si povzdychla a ukazala to Lucii. Jej reakcia? “Ved si oddychnes. V auguste!”
Asi sme dospeli do stavu keď nás naši blízky prekvapia svojimi nesplnenými snami.Ono sa to povie že máš sen,ale tieto sny sú milé a úsmevné a pomerne ľahko splniteľné a netreba s nimi dlho otáľať a splniť čo najskôr,nakoľko sa jedná o už dôchodcov.
Vrátila som sa po štyroch dnoch z relaxačného pobytu,na ktorom som si super oddýchla,načerpala vela cenných rád a vedomostí kedže celý pobyt pol pod vedením psychológov.Na krátky čas som sa vrátila do detských čias.Zaskákala som si na švihadle,zahrala futbal,volejbal,plazila a behala som cez pneumatiky v rôznych skupinových súťažiach.Obidva razy sme skončili ako prví a to sme v družstve boli dvaja akože vekovo to budeme kaziť.Ked deti videli že v skákaní na švihadle som prekonala nejedného z nich,odvtedy ma super povzbudzovali:Teta do toho,musíme vyhrať.
Zaradila som tento blog do cestomamy, aj ked nebudem v nom objavovat strateny kontinent, ale opisem jednu "uzasnu" cestu domov
Po dvoch rokoch sme konecne nasli (teda ja) odvahu, financie a hlavne chut vydat sa na cestu...
(brokenheart)
, ale takej "pripečenej" sa mi akosi nedalo 
.
