Do nedavna som si myslela, ze mam vela priatelov. Ked som chcela zajst s niekym na kavicku ci vinko, vzdy sa nasiel niekto, kto rad poklabosil. Aj na rozne party som svojimi priatelmi bola casto pozyvana. Prisiel vsak cas, ked som potrebovala pomoct. Vsimla som si, ze sa mi niektorí "kamarati" zacali vyhybat. Viem, ze kazdy ma dost svojich problemov, nechce riesit este aj tarchu druhych. Az na dve dievcata, ktore so mnou drali lavice zakladnej skoly, vyfajcili prvu cigaretu, prezivali prve lasky...