Čaj...to je pre mňa lipový čaj,ktorý mamina varievala vždy k zemiakovým plackám, je to vôňa materinej dúšky,ktorá ma aj v treskúcej zime prenesie na lúku,kde som ju v lete so svojim Samkom zbierala, je to karamelový čaj,ktorý ma v detstve vždy zázračne vyliečil z choroby...čajíky ma sprevádzali celým mojim životom až sa nakoniec stali aj súčasťou mojej práce.
Čajíky to je moje. Neviem si predstaviť príjemnejšie ukončenie dňa,ako pri šálke chutného čaju.Je jedno,či je ovocný,zelený,čierny,bylinkový,..Je taký ,na aký mám práve chuť.Takmer každý deň pred spaním si pochutnám na teplúčkom čajíku. Je to môj rituál. Bez neho mám problém zaspať. V zime si ho viem vychutnať o to intenzívnejšie. Tiež rada navštevujem čajovne.Je tam príjemná atmosféra a tá vôňa čaju...
Z čias detstva si veľmi dobre pamätám jednu dôležitú činnosť . Môj otec vtedy bol - vlastne dodnes je - vášnivým kávičkárom , takže uvariť pre neho dobrú kávu bola naozaj zodpovedná úloha Bola som rada, že sa občas pritrafila aj mne - malej žabe V tom čase neboli u nás bežne v obchodoch žiadne nescafé , ani prístroje na presso.
Práve som si všimla,že v nedeľu som mala výročie Tri roky čo navštevujem túto stránku.Neviem či je to správny výraz (navštevujem),lebo ja sa tu cítim ako doma.Ste stále so mnou dievčatá v mojej obývačke.Ráno zapnem PC a prvé čo je nakuknem na AM či na NM a priebežne celý deň tu nakúkam,čítam,sledujem,prispievam.Teším sa a smútim spolu s
Nikdy som nebola kavickarka, ale dobrym cajom som nikdy nepohrdla. U nas tradicne pitie cierneho caju s citronom a cukrom vystriedalo pitie caju "na ostrovoch", cize v Anglicku. Tam je tradicia pitia caju velmi zauzivana. O stvrtej cierny caj s kolacikom a samozrejme, neodmyslitelnym mliekom! Avsak, nie s mliekom z krabice, ale cerstve mlieko, len sterilizovane, nie UHT, to nema potom tu spravnu chut... Uprimne, nic mi to nehovorilo... Zostala som pri salke cierneho caju, ktory bol vsak prilis "silny" na moje gusto. Prestahovali sme sa do krajiny "presso" kavy.
nie som nejak extra čajíková..v lete vobec,v zime sem tam,ked clovek premrzne si dám..do tej chvíle kým neochoriem..vtedy sa to mení a ja si cajík varím do velkej sklenenej kanvice a popíjam celý den..nemám rada cierny a zelený..mám rada ovocné,vseho druhu. a tak isto aj moja rodinka..minule ma naozaj príjemne prekvapili cajíky mistral ktoré som vyhrala,sú fakt chutovo úzasn
No keď je dnes toho Mikuláša, asi dozrel čas na malé knižné darčeky, pre vyžrebované prispievateľky blogov za uplynulé obdobie - zopár dosť týždňov. Tú sú dámy, ktorým snáď do Vianoc pošlem knižku z vydavateľstva Ikar, z mojej skromnej ponuky: bigmama, tedy, fidorka, lenka n, kp, valery c., lia6, fantika, babun, mamamata, georgina.
Moje "čajové" spomienky siahajú už do detstva. Pamatám si že u nás doma nikdy nesmel chýbať čajník plný čaju. Kedykoľvek my bolo chladno alebo som bola smadná môj ocino my zohrial čajík a mne v tej chvíli nič viac ku šťastiu nechýbalo. No s pitím čaju sa my spája aj jedna vtipná príhoda. Moja mama občas zvykla prelievať čaj do malého bieleho hrnca. Raz keď som prišla zo škôlky a chcela svoj čajík, ocino my ho nalial z toho hrnca. Tak ako vždy my ho aj ochutil a priniesol. Už po prvom dúšku som však všetok obsah vyprskla von.
Bola som rada, že sa občas pritrafila aj mne - malej žabe 
V tom čase neboli u nás bežne v obchodoch žiadne nescafé , ani prístroje na presso.
Tri roky čo navštevujem túto stránku.Neviem či je to správny výraz (navštevujem),lebo ja sa tu cítim ako doma.Ste stále so mnou dievčatá v mojej obývačke.Ráno zapnem PC a prvé čo je nakuknem na AM či na NM a priebežne celý deň tu nakúkam,čítam,sledujem,prispievam.Teším sa a smútim spolu s
