Príspevky (Blogy)

Moje "čajové" spomienky siahajú už do detstva. Pamatám si že u nás doma nikdy nesmel chýbať čajník plný čaju. Kedykoľvek my bolo chladno alebo som bola smadná môj ocino my zohrial čajík a mne v tej chvíli nič viac ku šťastiu nechýbalo. No s pitím čaju sa my spája aj jedna vtipná príhoda. Moja mama občas zvykla prelievať čaj do malého bieleho hrnca. Raz keď som prišla zo škôlky a chcela svoj čajík, ocino my ho nalial z toho hrnca. Tak ako vždy my ho aj ochutil a priniesol. Už po prvom dúšku som však všetok obsah vyprskla von.

Raz sme hoóore, raz zasa dole. Je to prirodzeny životný kolobeh, ktorého logiku som veľmi nepochopila. Žeby žiadana nebola? Som tak vyfľusnutá z energie, že sa viac nedá. Aspoň dúfam, že stačilo. Bez zjavných príčín, je každý úkon neskutočne náročný, vyžaduje si kvantum úsilia.

v rádiu hrá super pesnička.mladší syn bojuje so svojou rannou nevrlosťou a sedí pri šálke kakaa.ja mám v sebe tooooľko energie, tá pesnička je taká chytľavá... tak sa moje nôžky sami rozbehnú a tancujú a tancujú.....

syn: bože,MAMI, TERAZ RÁNO NETANCUJ, AJ TAK SA TI VŠETKO TRASIE.....

somár, nie?

PS. dík, už sa mi uľavilo

Často si kladiem otázku, kedy sa zo mňa stala "žienka domáca". Asi som sa taká už narodila. Už ako malé decko som sa s najlepšou kamarátkou hrávala na rodinu a ja som bola tá mamička, ktorá doma varí a upratuje. A poctivo som patlala pieskové koláčiky, kamienkové mäsko, polievočku z vetvičiek a kvietkov a iné mňamky .

Čaj nás naučil piť ocko. A to tak ako sa patrí, bez cukru a iných "barbarských" ochucovadiel. A tak sme do seba poctivo liali litre zeleného a čierneho moku to lahodného do chvíle, kým mamka nedokvitla so správnym bylinkovým čajom.

Ja som ako dieťa pila čierny čaj. Čo sa pamätám, tak vtedy sme mali na výber čierny alebo šípkový, ten som veľmi nemusela. Takže čaje som veľmi obľúbené nemala. Našťastie teraz ich je toľko druhov, chutí a vôní, že je radosť piť čaj. Mám rada tú pohodu s uvarreným čajom, keď som doma, nič nemusím robiť a iba sedieť, relaxovať a popíjať čaj.

Môj rituál začína ráno,keď si urobím zelený sypaný čajík, do obyčajnej šálky, máme ich viac, najobľúbenejšiu nemám, kedže všetky sú krásne a každá jedinečná. Neskôr si dám kávičku to už je do obľúbenej kávičkovej šálky :) A teraz k tej 100 ročnej šálke.

Vela ludi poklada za hrdinov rozne celebrity,ci postavy z knih,mnohych geniov ale pravi hrdinovia su obycajni ludia presnejsie my rodicia.Pozeram Srdce pre deti a ked vidim tie pribehy nielenze plazem a dakujem za to,ze moje dieta je zdrave,ale hlavne sa sklanam hlboko k zemi tym silnym osobnostiam-rodicom,ktori maju silu pozerat sa na svoje chore dieta najma ked mnohokrat vedia,ze mu nepomozu,ktori si dokazu uzivat tie chvile ked su s nim,ktori vobec maju silu sa usmiat a lubit.
Myslim,ze keby som bola na ich mieste nezvladla by som to.

Musím sa priznať, že ako dieťa som veľmi čaje nemusela. Maminka variavala ovocný čaj do veľkej sklenenej kanvice, a keď ho osladila a dala doň citrón, mal ružovú farbu. Raz, mala som vtedy asi 17, ma prišli navštíviť kamaráti. Ponúkla som im práve tento čajík a veľmi im chutil. Stal sa povestným a ja som sa ho kvôli partii kamarátov musela naučiť variť.