Ťažký týždeň mám. V sobotu odišiel blízky príbuzný. Moja prvá spomienka ako malého decka je, keď mi na Štedrý večer nahovoril, že u nich už Ježiško bol, že mal takú veľkú čapicu. Musela som byť dosť malá, lebo v tejto spomienke ešte nefiguruje ani moja sestra. Bol výborný rozprávač, o niektorých jeho spomienkach som tu už veru aj písala.
V pondelok ráno ďalší telefonát, ktorý neveštil nič dobré.
Oba pohreby dnes. Naozaj ten prvý až po 4 dňoch, pohrebné služby u nás nestíhajú. (To ma veru celkom desí)
Spolunaživanie v mojom byte, s priatelom vobec nefunguje.Mam ho rada ako priatela,ale myslim,že láska ako taka,tam už nieje.Ako mu v dobrom povedať,aby si našiel niečo svoje.Dakujem
Ako sa nám tak zvianočnieva premýšĺam či zas skúsim upiecť štólu.prvý krát som ju jedla pred rokmi ked dietko odišlo na brigádu do nemecka tak domáca mi poslala štólu-domácu..a bola famozna.potom som ju skúšala piecť doma ale nikdy mne nechutila tak ako tá čo som dostala..(ostatní neprotestovali).a tak jeden rok upečiem-nie som spokojná ,druhý rok pauza lebo načo?a teraz je zas rok kedy prezerám recepty na štóly...lebo nakúpené už mám.
.... teraz je už tých, čo vojenskú službu absolvovali pomenej ... Nám téma pôrodov ostala. Práve na mňa trochu doľahla. .... Dnes je tomu 25 rokov, čo som na svet priviedla staršieho syna a v nedeľu 27, čo sa staršia deva narodila. Dokonca obaja boli pondelkový a trafili sa do času 5,35 skoro ráno či nejak podobne .... Dodnes spomínam ako po prebdenej noci mi doobeda doniesli mladého a ten sa celý deň a ani nasledujúcu noc nechystal spať ..., bola som KO, ale aspoň bol pri mne ....
Tuším som už dlhšie nebola v obchode na nákupe. Teda ak nepočítam potraviny a drogériu. No a včerajšie upratovanie skrine ukázalo, že potrebujem zimné nohavice.
no dnes pocity -100 a +100..čiže už som tam kde vždy..
bola som dnes na preventívkach u lekárov a bola som prekvapená-pozitívne.u jedného bez čakania (bez objednania!) u druhého ma prekvapil a to milo!oznam na dverách:nevyžadujeme certifikát-vyšetrujeme všetkých!a druhý bol:Bez obáv zaklopte!skoro mi oči vypadli-ako ma to potešilo..
čiže toto bolo za +100.
a to mínus?zastavila som sa v jednom kvetinárstve kde na mna kričali také vianočné serepetičky 0,40eur vraj kúp si ma!do nového venčeka na dvere!..(ten čo mi slúžil asi 10rokov som včera odniesla na cintorín..)
Investovala som. Do seba. Kúpila som si kozmetiku. Sérum. Žiadny supermarket, žiadna drogéria. Do lekárne som si zašla. Sérum s vitamínom C. Aj som robila pokusy, že rozpustím vitamín c a taksa budem umývať, ale nebolo to to pravé orechové. Okrem parfému, čo sem tam dostanem som ja veru tolko peňazí do svojej kozmetiky ešte nedala.
Kým som prišla domov, synovi dorazil balík. Tiež kozmetika. Ale na auto. A čuduj sa svet, cena porovnateľná....
Štátny sviatok vždy poteší. Už len koho, ako. Najmladšia nemusí ísť do školy, teraz by aj celkom rada išla, ale aspoň nedostala on-line úlohy. Veľké deti a manžel to majú iné, lebo pracujú z domu pre firmy kade tade po svete a tam štátny sviatok nemajú.
Veľké deti a manžel to majú iné, lebo pracujú z domu pre firmy kade tade po svete a tam štátny sviatok nemajú.
