Ako som po rokoch bola v tábore

Tak ma tu dievčatá, píšuce o spomienkach na tábory inšpirovali, reku podelím sa s vami aj ja.

Šupla som to do súťaže Cestomama,  ak môže byť len jeden príspevok do súťaže, pokojne mi to, prosím, prehoďte do iného chlievika .

Nuž ale k veci...

Ako som tu už niekedy niekde spomínala, už nejaký ten rôčik som členkou žilinského klubu medzinárodnej organizácie Soroptimist International (na Slovensku sú 3 kluby: Žilina, Košice, Bratislava). Náš klub vyvíja rôzne dobročinné aktivity pre deti zo sociálne slabých rodín, pre nadané deti, ktorých rodičia nemajú možnosti finančne podporovať v plnej miere ich štúdium (napr. zahraničný pobyt a pod.). Financie na takúto pomoc získavame rôzne, napríklad  každoročným organizovaním Country bálu, Majálesu, ponúkaním punču na vianočných trhoch v Žiline a podobne. Aktivity všeho druhu, naším nosným projektom je však už dlhoročne letný tábor pre deti zo sociálne slabých rodín, ktorým by rodičia takýto pobyt nedokázali zaplatiť.

Okolnosti sa vyvinuli tak, že tento rok som sa ponúkla, že pôjdem do tábora ako vedúca ja. Oslovila som aj moju kolegyňu z práce, ona vzala dcéru a šli sme. Pobytu, samozrejme, predchádzali siahodlhé prípravy. Obidve sme zaspomínali na časy mládežnícke, keď sme chodili do tábora ako deti aj ako vedúce, vypracovali sme dôkladný program so suchým aj mokrým variantom, nakúpili všetko potrebné...

V tábore bolo 30 detí, ktorým pobyt hradil náš klub. Na svoje náklady som ale vzala aj nášho Samka a moje krstniatko Olivera.

Bol to tábor so všetkým, čo má v tábore byť. Vynikajúca strava, krásne prostredie Terchovej - Šípkovej. Každý deň budíček a rozcvička. Po raňajkách nástup po oddieloch s hlásením. Každý oddiel mal vlajku, názov a svojho šéfa . Denne program, nabitý aktivitami. Nočný pochod, pre veľký úspech dvakrát. Celodenný výlet vyhliadkovým vláčikom až do Vrátnej, spojený s kúpaním aj haluškami, s múzeom aj výstupom ku plechovému Jánošíkovi v Terchovej .

Domov deti napísali listy, žiadne SMS či maily, pekne sme vložili papiere do obálky, učili sme sa napísať adresu, decká nalepili známku a každý si svoj list hodil do schránky. Zdanlivo bežné veci, ktoré ale dnešné deti veru nepoznajú...

Športový deň pod záštitou Olympijského klubu Žilina, beseda s chlapmi z horskej služby, návšteva kanistrapeutky Maťky s úžasnými psíkmi, táborová hymna (moja vlastná tvorba, prosím pekne), tanečky, melecká tvorba...Dennodenne veľa pohybu na ihrisku, futbal, trampolína, preliezky, vychádzky do okolia... no a jasné, že nemohol chýbať ohník a opekanie slaninky či špekačiek.

Náročný, ale krásny týždeň... Keď na záver decká hovorili, že by ešte ostali, keď na fb čítam, že najlepší tábor, keď mi v správach mamičky ďakujú, že dieťa prišlo nadšené, tak cítim obrovskú radosť     . A teším sa na budúci rok, na nové deti, ktorým doprajeme zasa krásne zážitky.

S tými tohtoročnými deckami sa však ešte stretnem. Na mikulášskej besiedke, ktorú pre ne v spolupráci s Bilingválnym gymnáziom a s Diagnostickým centrom každoročne pripravujeme. A určite sa spolu vrátime do spomienok, listujúc v kronike, ktorú sme založili...