Japonsko očami "naničbabky"

Nech sa páči!Čítajte!
I)
Nenadarmo sa hovorí,že keď sa človek nudí napadnú ho hocijaké hlúposti.A to sa stalo aj mne,teda nám.Na Veľkonočný pondelok som unudená sedela pri počítači a hľadala na internete niečo také ako "včerajší deň".Manžel sedel za mojím chrbtom a obzeral si nechty.A čakal, čo mu poprečitujem,aby sa dozvedel niečo nové,pretože písmenká sú odjakživa jeho vlažní kamaráti.

Jéj,tu ponúka nejaká cestovka zájazd do Japonska!Článoček ako od Zikmunda a fotečky od Hanzelku.Zaujalo aj mňa aj manžela.Čo ideme?Pýtali sme sa jeden druhého,čakajúc kto rozhodne.Nebolo toho svätého,čo by to vypovedal.Samozrejme ako to býva vo veľa rodinách pri rozhodovaní o niečom závažnom keď sa manžel veľkoryso vzdá žezla vetou:ty sa rozhodni,som zase zaujala pozíciu vodcu a vyplnila prihlášku.Ani nie dve minúty nato mi na môj mobil prišla sms,že sú ešte voľné miesta.

Bolo treba vyplniť do druhého dňa záväznú prihlášku a do 24hodín zaplaťiť na účet peniaze.Rozhodovanie nabralo takú raketovú rýchlosť,že dnes keď si spomeniem,nechce sa mi veriť.Ja,čo vždy všetko na 5 krát preverím,premyslím a hlavne plánujem sa pustím do takého projektu.Krvi by sa mi nedorezal,keď za dva dni po zaplatení padlo Poľské lietadlo.S myšlienkou na tých 16 hodín v lietadle som sa stala na dobu do odletu samotrýzniteľkou.Ale čo,už sa nedalo nič robiť.Zachrániť nás mohla len zobudená sopka.Normálne som sa chvíľkami tešila,že neodletíme,že nám zrušia zájazd.A normálne mi prvýkrát v živote nebolo ľúto prepadnutých koruniek...Ale odleteli sme.

Prvý krát sme sedeli tak dlho v lietadle.A ja som si let neskutočne užívala.Tak sa mi to veľmi páčilo.Radšej som ani nespala, aby som o niečo neprišla.Super!Paráda!Bomba!Prestup v Helsinkách,tri hoďky voľna a "ÉR BAS"340 nás tichučko položil na Japonskú zemičku.Na letisku v Tokyu si nás Japonský colník vyfotografoval,dal nám do pasov vízum a s výdychom sme boli tam. Vybrali sme batožinu a čakali sme tri hodiny na nejaké ďalšie pasy a "džejáre".Mali sme dve sprievodkyne,čo to boli vybaviť.

Fungujú tam 3 a viac dňové akoby predplatné lístky na vlaky,autobusy.Pretože sú rôzne spoločnosti,ktoré vlastnia určité smery,spoje,snažili nás nasmerovať na tie,čo sme mali ten pas na ne. Všetky vstupy do metra alebo staníc sú zabezpečené "mlynčekmi" a tak sa tam nedostane NIK bez lístka. Ten pas sme ukazovali i pri vchádzaní i pri vychádzaní.Zriadenec pri tom poďakoval,kývol rukou v smere našej chôdze,kývol hlavou smerom dole,a usmial sa.Musím povedať,že po 33-tí krát už to kontrolovanie nám Slovákom vadilo.

Pani 1 nám rozdala mapy metra a mesta. Bože!Toľko trás metra!Ľudkovia moji!Celé mesto do morku kosti podkopané,prevrtané,deravé. Akési podzemné mesto.S obchodmi,kaviarňami,stánkami s občerstvením,množstvo km chodieb,funkčné automaty na lístky,funkčné meničky papierových peňazí. Na každom kroku toalety. Kilometre a kilometre.Svetelné tabule.Aj nesvetelné tabule informujúce cestujúceho o smere,trase,čase a neviem čím ešte.Úplne sme boli ako mravci pod Eifellovkou. Ohúrení a chvíľami aj s pocitom bezmocnosti.Vyznať sa v tom.To chcelo čas.Na konci expedície už podaktorí boli ako doma. Bohužiaľ ja nie. Mne pánbožko nenadelil orientačný zmysel. Na jeho mieste mám čiernu dieru. Ale kecám. Niečo málo sa na mňa nalepilo.Pre nás ale rozmieňačka peňazí zabodovala. Posunieš tisícku "plechovej papuli"naťukáš lístok za 160(a vlastne hocikoľko) jenov a ona vypľuje lístok a vráti 840(a tiež hocikoľko)jenov. A keď nechceš lístok,tak si len proste rozmeníš. Ona (tá papuľa)vypľuje drobné podľa nálady.Vždy ináč.