reklama

Južné Tirolsko

Pridal/a kp dňa 16. 09. 2015 - 00:18

reklama

Keď sme dorazili do hotela, priala som si izbu s výhľadom na oproti stojaci hotel. Smiala som sa, keď som zistila, že sa mi prianie splnilo, hoci som ho nevyslovila nahlas. 

Lenže takáto dekorácia nie je v Tirolsku (ani v Bavorsku) nič nezvyčajné. Nájdete ju na každom kroku. No i tak ma vždy nanovo poteší.

 

 

 

 

Pri tomto dome som dokonca prinútila muža zaradiť spiatočku (nachádzali sme sa kdesi na ceste do Dolomitov) ... priznávam, na fotke to nie je ono. V skutočnosti bola nasledujúca farebná kompozícia priam neuveriteľná:

  A najviac ma fascinoval známy turisticky magnet Corvara. Všetky kvetmi ovenčené stavby priam svietili medzi tými holými skaliskami v pozadí.

 

 

 

 

Na tretí deň som sa rozhodla, že dodržím slovo o bicyklovani ... a dám tých sto kilometrov. Ok, nepodarilo sa mi to celkom. Zvládla som iba deväťdesiat. Tých posledných desať bolo totižto do prudkého kopca. Serpentínového Chichocem sa

Vybrali sme sa po toku Eisacku. Štartovali sme v Raasi a prvá zástavka bola v Brixene, jednom z najstarších miest v Tirolsku.

Cesta v doline Eisacku vedie pozdĺž jablkových, kukuričných plantáži. Sprevádza občas diaľnicu, inokedy hradskú a skoro stále rieku. A častokrát vedie pod rôznymi hradmi či zrúcaninami. Ako napríklad pod tým v meste Klausen. Zdola vyzerá dosť impozantne.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Posledná zastávka - mesto Bolzano (Bozen). Je hlavným mestom južného Tirolska. Keďže som si zaumienila, že sa na bicykli vrátim i nazad, nemohli sme sa v ňom dlho zdržať. V nohách som už mala 50 kilometrov a aspoň 40 na mňa čakalo na ceste späť. A čo je proti toku, je vlastne do kopca ... i keď v tomto prípade iba s miernym stúpaním. Muž sa ma snažil prehovoriť, že príde po mňa autom... no snáď nie som nejaké Béčko, že? Veľký úsmev Zadaný cieľ som splnila na sto percent ... len tá noc bola potom ťažká Veľký úsmevCítila som každý sval, každú kostičku...

Na štvrtok som nám vybrala výlet s koncovkou -klamm. Gilfenklamm. Znamená to v preklade tiesňavu. S bystrinou (v tomto prípade menom Gilfen) medzi skaliskami. Vtedy si treba do batohu pribaliť nepremokavú vetrovku. Vždy býva v -klammoch chladno a vlhko. Ale nádherne.

Kdesi v polovici cesty vypovedal vyšťavený fotoaparát, takže tie spektakulérne časti tiesňavy sa mi nepodarilo zachytiť. Prestávku sme si spravili v hraničnom mestečku Sterzing. Priznávam, jeho pešia - hoci neveľká - zóna sa mi páčila z miest, ktoré sme navštívili, asi najviac.

Po návrate do hotela sme sa rozdelili. Muž šiel na cyklistickú túru, ja som dokončila jablkovú cestu, tentokrát z druhej, zatiaľ neznámej strany.

 

 

Nuž a na záver, teda v piatok som nám len tak zbrucha vyhliadla cieľ. Chcela som ísť navštíviť miestne salaše (alm)  a zhodou okolností sme dostali aj jeden prospekt s dolinou Villnöß kúsok poniže nás. Fotky v prospekte boli nádherné a to som vôbec netušila, že i celý výlet bude fantastický. Síce skaly zahalili husté mračná, takže sa nám nepodarilo zachytiť podobné zábery, ale ihneď by som tam išla znovu. V tých končinách končila civilizácia a všade navôkol bolo božské ticho. Najhlučnejšie boli snáď iba kravské zvonce. V okolí je salašov neúrekom, no my sme si vybrali jeden, ktorý vychválila pisateľka článku a hneď za ním sa nachádzal druhý, ktorý kedysi veľmi rád navštevoval Reinhold Messner. Jeden z najznámejších horolezcov sveta a obľúbenec môjho muža.

Ten prvý (Geisler Alm, 1996m) zaujal i mňa, čo sa milých nápadov týka. Od čaty horských mužíkov, cez drevené lehátka pre bronzloviacich, po detské ihrisko s minizoo. V tom druhom (Gschnagenhardt Alm, 2006m) som si zasa milo podebatovala s prevádzkovateľom. Starším pánom v tirolskom oblečení, ktorý spríjemňuje odpočinok turistom hrou na akordeóne, jeho žena zasa naozaj fantastickými tortami a koláčmi. O obsluhu sa starajú zasa ich dospelé deti.

 

 

 

 

 

 

 

 

A ja pevne dúfam, že sa do tejto doliny ešte niekedy vrátime.

Cestičiek na turistiku tam bolo požehnane.


reklama

reklama

dasa_, St, 16. 09. 2015 - 09:09

tie kvety na balkónoch, to je obdivuhodné. Každý rok túžim niečo také mať aj ja, ale stále sa mi nedarí. A nie je to tým, že by u nás bolo iné podnebie - moje susedky sa už tomuto ideálu blížia. Nádhera.

kp, St, 16. 09. 2015 - 16:42

ja som za posledne dva roky presla z kvetov (ale nikdy som nemala taku nadheru) na bylinky - ich vona, hlavne po dazdi, mi pripomina detstvo - a paradajky ci paprika z balkona sluzia ako dokazovy material pre syna, ze doma vypestovane chuti neporovnatelne lepsie Úsmev

dasa_, St, 16. 09. 2015 - 18:53

no ja presne naopak prehodnocujem pestovanie byliniek aj rajčín na balkóne. Odmietam to hnojiť a tak to nejak extra nerastie. Tak som akurat zvažovala, či radšej nezmením a nebude celý balkón iba o kvetoch. Tam mi hnojenie nevadí.

Nádejala som sa, že paradajku z balkóna dá syn do úst, ale žiaľ, ani taká nemôže byť. Zje akurát šaláty a to v truhlíku je problém - lebo ten truhlík pestujem dva mesiace aj dlhšie a sporiadame to za dva dni.

Teda ale je pravda, že máme aj kúsok záhrady, tak sa nebojím, žeby syn nevedel, čo znamená záhrada a pestované doma.

kp, St, 16. 09. 2015 - 20:20

tak ja nehnojim a rastie to Kvietok... ale raz, raz ked budem velka, budem mat naozajstnu zahradu Váľam sa od smiechu po podlahe

Dzeny, St, 16. 09. 2015 - 10:52

Paráda:) Pekné foto:) Krásna príroda, architektúra, kam pozrieš, všade niečo pekné:)

kp, St, 16. 09. 2015 - 16:43

este mi do zbierky chybali jazera - z casovych dovodov sme ich tentokrat nestihli - aspon mame dovod, zavitat tam i nabuduce Úsmev

Kamila, St, 16. 09. 2015 - 10:56

Nádhera, milujem tento štýl domov. Aj príroda je byť úžasná. Hneď by som šla. ;) Blahoželám k 90km na bicykli. Áno

kp, St, 16. 09. 2015 - 16:45

dakujem ... a mozno prehovoris i ty svojich a vyberiete sa tam nabuduci rok spolocne Mrkám

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama