Rossija / Moskva 1

Dostať sa do Ruska nie je jednoduché. Tento fakt rozhodol, že na každoročné potulky po svete sme vyrazili inak ako zvyčajne. (Chodievame privátna štvorka na vlastnú päsť)Prihlásili sme sa na organizovaný zájazd, ktorý poriadala naša firma pre svojich zamestnancov (celorepublikovo, počet miest silne limitovaný)Potrebné víza sme tak mali zariadené. Cestu ako pracovníci železníc zadarmo Trvala úctyhodných 38 hodín. Napriek počiatočným obavám prebehla v pohode a bez mimoriadností. V kupé sme mali 3 lôžka a vlastné umývadlo. Podstatné bolo, že sme cestovali 2 noci a 1 deň, väčšinu sme tak prespali v dunivom a hegavom rytme klopkajúcich kolies. "

Moskva nás privítala zamračenou oblohou nedeľného predpoludnia.
Ubytovanie sme mali zabezpečené kúsok od Červeného námestia (v hosteli, ktorý sa hrdil titulom „hostel roku 2007“)
Po výmene peňazí s ťažko zapamätateľným kruzom sme sa nedočkavo vybrali za krásami ruskej metropoly.
Keďže Krasnaja ploščaď bola hneď za rohom, nadšenie nás zachvátilo po pár metroch.
Waaaau !!!
Som z generácie ľudí reálneho socializmu. So Sovietskym zväzom som vyrastala a žila ním aj kúsok za dospelosť.
Ani som netušila, koľko informácií mám v hlave nadupaných.
Tie prudko ožili pri strete s reálnym ruským svetom.
Stála som na Červenom námestí, nadšením vypliešťala oči na okolo a mala pocit, že to všetko poznám.
Hm, však aj poznám !
Chrám Vasilija Blaženého, Leninovo mauzoléum, Kremeľ, Spasská veža ...Hlava sa mi krútila dookola, nevediac, kam skôr pozerať, čo odfotiť, z čoho sa tešiť.

Neboli sme si istí, ako „úraduje“ V.I.Lenin v mauzoléu .
To sa nám vypomstilo. Došli sme 15 minút po... bééé ... sklamanie bolo značné, zvlášť pri zistení, že hoc v Moskve budeme ešte 2 dni, nestihneme ho ani tak (sú dni, keď nie je prístupný vôbec)
S tým, že na Červené námestie a jeho podrobnejšiu obhliadku sa ešte vrátime, sme sa vybrali ďalej.
Izmajlovo a jeho trhy ... Typické ruské suveníry na každom rohu a v neuveriteľných farebných kombináciách. Matriošky od výmyslu sveta. Ušianky...magnetky, Leninovia, Stanlinovia...odznaky...tričká s crazy ruskou tématikou... hahááá, a aj mňááááám ruské vyprážané pirohy, plnené mäsom, kapustou alebo zemiakmi.
Hneď som zjedla dva za sebou A k tomu pivo, ktoré, ako sme prácne prerátali, stálo viac než 2 € (a to bolo z tých najlacnejších, ako sme časom zistili)
Neobišli sme neďaleké múzeum vodky Taktiež zdroj (a krátka história) povestného ruského suveníru.
Vychýreným moskovským metrom sme sa presunuli k Lomonosovej univerzite.
Dominantná, majestátna budova, prestížna škola. Z neďalekej výhliadky sa nám naskytol úchvatný pohľad na Moskvu pod nami.
Pomaly sa zvečerievalo a my sme putovali ďalej.
Tamojšie metro je kapitola sama o sebe, ročne prepraví 8 miliárd cestujúcich. Jeho stanice sú povestné. Veľkoryso a impozantne riešené. Nádhera!
Pri spomienke na teroristické útoky čiernych vdov v 2 staniciach metra z nedávnej minulosti sme na chvíľu zbystrili pozornosť. No sledovať „podozrivé osoby“ navskutku nemalo zmysel ani efekt .
Už mierne (a niektorí aj viac) unavení sme sa opäť dostali k Červenému námestiu.
Tentokrát večernému, úžasne osvetlenému a fascinujúcemu.
Boli sme súčasťou magickej atmosféry, ktorá – aspoň na mňa – sálala z každého kúska tohto námestia.

Peškom sme došli až k nášmu hostelu.
Uťahaní a domordovaní ako dávno nie sme doriešili ubytovanie, sprchovanie, bližšie zoznamovanie a ľahké nočné drinkovanie.
Prvú noc v Rusku som spala ako zabitá.