San Marino - Z trpaslíkov najstarší

Nie, nemusíte narýchlo listovať Snehulienkou, aby ste zistili, ktorý zo sedemčlennej zostavy bol najstarší. Trpaslík, čo mám na mysli ja, sa vzťahuje na štátny útvar republikový. Bo štáty s rozlohou menšou ako 1000 km² sa označujú za trpaslíčie. V Európe ich máme dokopy šesť a ja som si na svoje konto pripísala tretí v poradí. Ku Monacu a Malte pribudlo slnečné San Marino.

No než sme sa nespočetnými serpentínami prepracovali ku tejto tabuli, za ktorou sa rozprestiera ca. 61 km² s asi 33.000 obyvateľmi, navštívili sme najprv niekoľko iných turistických lákadiel v oblasti Rimini.

Naša GPS-hlásateľka sa opäť raz riadne zapotila, kým nás správne doviedla do jednotlivých čiastkových cieľov. O tých zvyšných si v prípade záujmu môžete prečítať čosi viac u mňa na stránke.

Presne tak, ako ma pred troma dňami očarilo Urbino, očarilo ma včera San Marino.

Je priam neuveriteľné, že začiatky tohoto malého trpaslíka siahajú do roku 301 a je teda pravdepodobne najstaršou republikou sveta, ktorá si i napriek dvom vojenským inváziám (1503 a 1739) zachovala svoju suverenitu a neutralitu.Z letmého čítania histórie potvrdzujem, že sa zaisto oplatí preštudovať si ju i podrobnejšie.

SM nepatrí do EÚ, ale  za platidlo si i tak zvolilo euro. Patrí k najbohatším krajinám sveta, bez štátnych dlhov. Nie je mestským štátom, ako si mnohí nesprávne myslia. Úradným jazykom je taliančina, pričom vraj takmer každý z obyvateľov vďaka turistom ovláda ešte aspoň jeden svetový jazyk plynulo. (Predavačka v najvyššie položených suveníroch San Marina spustila na kupujúcu plynulú ruštinu. Ja som to tušila, že s ruštinou raz spravíme dieru do sveta! Tabuľa "Gavarime pa rusky" - je tu (a nielen tu) na každom kroku.)

Na hrebeni Monte Titana (739m), ktorý je vidno už z diaľky, sa vypína miestny magnet. Pri prejazde kopcovitou krajinou som sa posádky v aute nahlas spýtala, či ten kúsok zeme vôbec bol obdarený nejakou riekou. Neskôr som si prečítala, že v nej dokonca dve pramenia a ďalšie dve ňou pretekajú.

San Marino si 10% svojho BIP vylepšuje vydávaním poštových známok pre zberateľov, a tak som si na pamiatku i ja nejaké prikúpila. A pri ich výbere zodpovedala i na svoju druhú otázku ... áno, aj v San Marine občas sneží. V zime totižto teploty klesnú i pod 0°C. Pohľadnica so zasneženou vežou na Monte Titano bola toho jasným (a podotýkam nefejkovým) dôkazom.

Kdesi v sprievodcovi odporúčali vyviesť sa hore lanovkou. Tým, že ešte sezóna nie je poriadne rozbehnutá, hoci turisti i tak behajú kade-tade a hlavne všade, sa nám podarilo úplne v pohode zaparkovať auto na najvyššom možnom parkovisku. Túto možnosť hodnotím po priamej skúsenosti ako najideálnejšiu, keďže voľných miest tam bolo habadej. V strede sezóny by som asi na šetrenie nervov, benzínu a času volila predsa len tú lanovku.

V rámci motkania sa uličkami nás s Michaelom zaujali jedny hodiny. Zostali sme so záujmom stáť pred ponukou miestneho obchodíka a živo diskutovali o ich fascinujúcom vzhľade a fungovaní. Popritom som s hrôzou zistila - preboha, pozor! medzi hodinami a prstom nie je žiadne perfektne vyleštené sklo!!! - a to už ku nám zozadu pristúpil predavač. Podľa informácie z úvodu sa nám i on prihovoril plynulou nemčinou. Vysvetlil, že sa jedná o precízny Da Vinciho model. V jeho trpezlivej a ochotnej komunikácii som vôbec nevybadala snahu niečo stoj-čo-stoj predať, ale podeliť sa (s neznalými) o vedomosti. Nuž a keďže ja už som svoj suvenír, pohľadnice a známky kúpila o čosi vyššie, tak sme sa mohli iba slovne poďakovať za ochotu v rozšírení obzoru.

Z okolia (zatiaľ) ďalej odporúčam

  San Leo

a jednoznačne URBINO

 a samozrejme miestne lakotinky