Zápisky z Egypta

Egypt – tajomný svet faraónov, hieroglyfov, veľkolepých božstiev ...
Egypt - môj odveký sen. Túžba prejsť sa po stopách starých civilizácií,„pričuchnúť“ k atmosfére čias dávno stratených...a aj túžba vyhriať sa na povestne horúcom egyptskom slniečku
Znenazdania, ani neviem ako, som sa v Egypte ocitla. Fakt. Bez dlhých príprav, bez dlhého plánovania. Prakticky zo dňa na deň. Hľa, ako sa plnia sny!
Let do tejto, slnku zasľúbenej krajiny, trvá z Bratislavy necelé 4 hodiny. Na jeho konci nás privítalo teplé, ľahkým vetríkom osviežujúce počasie. Krásnych 28 stupňov.

Milým prekvapením bol pre nás popri českej delegátke našej cestovky aj delegát Ahmed, Egypťan hovoriaci čestinou, ktorú si nadobudol sám - z kníh a pravidelnou konverzáciou s turistami. Ale o ňom neskôr.
Po ubytovaní sa v krásnom rozľahlom hotelovom komplexe nám začal raj na Zemi. Doslova. Skvelá atmosféra, úžasná strava (ktorá ma však stále len necelé kilo navyše), more, piesok, slniečko, bazény, tobogány, zmrzlinka, pivko...
Náš pobyt trval len týždeň, tak sme nad nejakými veľkými výletmi ani neuvažovali, ponuke ísť do Údolia kráľov, do Karnaku, plaviť sa po Níle, som však, to uznáte, odolať nemohla.

A tak sme sa v stredu ráno s dcérou vybrali po stopách histórie.
Sprievodcom nám bol už spomínaný Ahmed. Mať výklad v lámanej češtine, miešanej so slovenčinou, od pravého Egypťana, navyše absolventa vysokoškolského štúdia v obore história – no čo som si mohla viacej priať? To som ešte netušila, že viac si priať môžem

Naša malá skupinka – 6 členov plus delegát Ahmed, najprv absolvovala cestu z hotela do Karnaku. Púhe tri hodinky cesty...
V tomto linku je história chrámu v Karnaku opísaná výstižne a pomerne obsiahlo.
http://www.nomad.sk/index.php/cestovanie/25-afrika-egypt/61-amonov-chra…

Môj dojem bol monumentálny. Dýchal tam na mňa duch dejín, priam som videla faraónov aj bežný ľud, skláňajúcich sa v modlitbách k svojmu Amonovi.
S úžasom som hľadela na obrovské stĺporadie a predstavovala si hektolitre potu, ktoré tam zanechali tí, ktorí ich dokázali postaviť...
S bázňou som hľadela nahor, na zvyšky farebných obrázkov a v mojej mysli sa vynárala ich krása spred tisícov rokov.
S obrovským záujmom som počúvala Ahmedove rozprávanie, jeho „bohatky“ o živote pradávnych predkov.

(Chvíľku mi trvalo, kým som si preložila, že „bohatky“ sú pohádky – rozprávky. Ahmed si zamieňal „b“ a „p“, občas aj niektoré slová – jeho najkrajším „preklepom“ bolo, keď namiesto slova maľovať používal milovať).
Jedna „bohatka“ sa viaže k veľkej nástennej kresbe, stvárňujúcej mladého muža s jednou nohou, jednou rukou a obrovským penisom. Zdraví muži krajiny odišli bojovať do vojny, doma so ženami ostal len mladý chlapec, ktorý mal len jednu nohu a jednu ruku. Na boj nebol súci. Po návrate z vojny muži zistili, že počas ich neprítomnosti mladík splodil 3 tisíc chlapcov. Z vďaky za nových bojovníkov chlapca pasovali za boha sexu.

Iná „bohatka“ hovorí o tom, že ak sa okolo sochy chrobáka skarabea, ktorého považujú Egypťania za posvätného, prejdete 7 krát, máte zaručené zdravie, šťastie aj lásku. Nuž, aj my sme sa prešli 7x po vyšliapanom chodníčku okolo skarabea - istota je istota .

Aby sme spracovali zážitky z Karnaku, vzal nás Ahmed na obed do miestnej reštaurácie. Tu si člen našej výpravy, bez náznaku provokácie, pri objednávaní nápojov vypýtal od čašníka vodku. Ľudia dobrí, ten vám až nadskočil! Islam nedovoľuje konzumáciu alkoholu, Ahmed nám to vysvetlil takto: malé množstvo nikomu neuškodí, ale ľudia nedokážu ostať pri malom množstve a keď vypijú alkoholu viac, stávajú sa zlými. Nuž, niečo na tom bude, že áno...
Napapaných, oddýchnutých, naložil nás Ahmed na malú loďku a romanticky sme sa previezli po Níle. Nuž, taký väčší Dunaj,
Čas nám príjemne plynul a tu nám Ahmed, rodený Luxorčan, naznačil, že ak sa nezdržíme a časový limit dovolí, navštívime jeho maminku. Dievčatá, úcta a láska, s akou o svojej mame hovoril, priam visela vo vzduchu...

Jeho návrh dal tušiť úžasný zážitok...
Nuž ale to nás ešte čakalo Údolie kráľov.
http://www.vsetkooegypte.estranky.cz/clanky/udolie-kralov.html
Tu nie je povolené fotografovať, na moju otázku prečo, mi Ahmed vysvetlil, že predtým bolo dovolené fotiť zvonka, ale nie vo vnútri hrobiek (blesky vraj nerobia starým kresbám dobre). Ruskí turisti to však nerešpektovali, preto sa Egypťania rozhodli, že v Údolí kráľov sa nebude fotiť vôbec. A basta. Preto nemám zvečnené moje kroky po tej nádhere, ktorú som tam videla – mám ju len v spomienkach a je veľmi ťažké opísať ju. Steny vedúce chodbou do vnútra hrobky, sú popísané Knihou mŕtvych. Miestnosť, kde ležal samotný sarkofág, nesie na svojich stenách životopis zosnulého. Prenádherné obrazy, výjavy zo života, vznešená atmosféra.
V Údolí kráľov je zatiaľ objavených 63 hrobiek. Egypťania veria, že toto číslo ani zďaleka nie je konečné, hoci snáď všetci najvýznamnejší faraóni už svoje posmrtné obydlia ukázali.

Na jednu vstupenku je možné navštíviť 3 hrobky. Ahmed nám ukázal tie, ktoré považuje za najkrajšie a pravdupovediac, boli aj celkom blízko na začiatku Údolia.
Teraz v apríli bolo v Údolí kráľov horúco. Vyprahnutá zem, slnko priamo nad hlavou. Neviem si predstaviť hic, ktorý je tam v júli, v auguste. A návštevníkov je tam vraj stále kvantum.
Z Údolia kráľov sme sa presunuli k chrámu faraónky Hatšepsovet.
http://www.google.sk/imgres?imgurl=http://nd02.jxs.cz/476/186/10c7ccfb8…

Aj tu sme sa pokochali krásou stavby, nadýchali histórie, popočúvali Ahmedove „bohatky“ o múdrosti a šikovnosti faraónky, o jej ceste na trón, bojoch o moc, intrigách jej nepriateľov...
Nezvyčajný zážitok nás čakal vo fabrike na spracovanie alabastru. Temperamentný mladý muž nám formou piesní,básní,teatrálneho výstupu predstavil prácu s alabastrom, jeho druhy, spracovanie, rozdiel medzi ručnou a strojovou prácou... a odviedol nás do predajne s prenádhernými výrobkami.
Plná miestnosť alabastrových zvierat, sošiek, tanierikov, pohárikov, vázičiek, ťažítok, pyramídiek, korálkov, náhrdelníkov v rôznych farbách alabastru – pastva pre oči. Keďže takéto predmety nezbieram, stačilo mi pokochať sa. Tie korálky a náramky mi ale pokoj nedali. Nuž stačí len malý náznak a ochotný predavač je pripravený s vami obchodovať. Pretože sme prišli práve v tomto období, pretože sme veľmi milí, pretože sme zo Slovenska atď, atď, mali sme vraj 20% zľavu . A ten náramok, ktorý sa mi páči, stojí len pár peňazí, nech si k nemu ešte niečo vyberiem, veď to potom zrátame a určite sa dohodneme. Nuž som si vybrala aj korálky a poďho zjednávať. To ja rada, ak mám dobrého protihráča. Z pôvodnej, poriadne prehnanej ceny, keď sme sa poriadne podohadovali, som zjednala na celkom prijateľnú. Už- už idem platiť a tu pruuuuser, dievčatá!! Peňaženka s platobnými kartami si hovie v hotelovom trezore, pri sebe mám inú a v nej pár šupov . A bolo po obchode. Byľku mi to bolo trápne , ale čo už, zámer to nebol a keď som videla vchádzajúcu skupinku anglicky hovoriacich turistov, bolo mi jasné, že aj smútok Egypťana nad nevydareným obchodom pôjde do zabudnutia. Hľa, takto som ušetrila!

Deň plný zážitkov sa prechýlil k návratu do hotela, ešte nás však čakala sľúbená a mnou veľmi očakávaná návšteva Ahmedovej rodiny. Zažiť autentickú atmosféru egyptskej rodiny, to sa zrejme bežne turistovi nepodarí. Preto som si Ahmedovo pozvanie k nim veľmi vážila. Ako je u nás dobrým zvykom, chceli sme pre jeho mamu kúpiť drobnú pozornosť, Ahmed nás však ubezpečil, že hoci aj u nich majú takéto zvyky, nie je to potrebné a jednoducho nás do obchodu nezaviedol. A hľadaj,keď nevieš kde, nevieš čo...

Uzučkými uličkami v centre Luxoru sme sa doslova preštrikovali k jeho domu. Teda – k domu jeho rodičov, Ahmed je už samostatný, pracuje a žije v Hurgade. K rodičom chodí len v čase voľna, niekedy raz za mesiac, niekedy len raz za pol roka.
Už sme vedeli, že maminka je múdra, šikovná žena, učiteľka na základnej škole, ktorej veľmi záleží na vzdelaní jej detí. Vedeli sme, že Ahmed má 4 súrodencov, 2 bratov a 2 sestry.
Malým úzkym schodiskom nás priviedol k dverám ich bytu. Otvorila a privítala nás drobná, pekná žena v tradičnom moslimskom oblečení, v dlhých farebných šatách a peknej farebnej šatke.
Z dverí sme vstúpili hneď do maličkej obývačky, ktorej dominovali popri troch stenách gauče. Na zemi, pri jednom z nich, sedel Ahmedov starší, ťažko postihnutý brat. Dospelý muž, odkázaný na komplexnú starostlivosť.
Tu sa s nami pevným stiskom ruky a tradičným Salam alejkum zvítal Ahmedov otec. Chudý, šľachovitý muž v dlhých sivých mužských šatách. Vyžarovala z neho autorita a rešpekt. Jazyková bariéra nám nedovoľovala hlbšie debaty, avšak ich vľúdnosť a úsmev nahrádzali slová. Ahmed preložil pár informácií, aj kompliment mame, aj slová uznania otcovi, akého majú šikovného syna. Ich hrdosť bola očividná.
Svojou prítomnosťou nás poctili aj Ahmedove sestry. Drobné, útle, krásne dievčatá s dlhými vlasmi, v tradičnom dlhom oblečení, so zahalenými hlavami. Milo sa zvítali s mojou dcérou, veď jedna z nich bola jej rovesníčka. Ukázali jej svoju malú izbičku, prehodili pár slov v angličtine.
Ahmedova mama nám ponúkla jahodový džús. Dievčatá, taký som ešte nepila. Šíriaca sa vôňa, pohár plný lahodnej jahodovej chuti...

Nezdržali sme sa dlho, čas nás už súril, i sme sa poďakovali a rozlúčili.
V rámci načerpávania informácií sme ešte navštívili predajňu papyrusu s názornou ukážkou jeho výroby.
Značne unavení, uchodení, plní dojmov, sme sa vydali na cestu späť. Do hotela sme prišli expresne rýchlo, egyptskí šoféri sa zjavne s dodržiavaním povolenej rýchlosti nejak neprplú . Ani so zákazom predbiehania . Ale čo striktne rešpektujú, sú všadeprítomné vojenské kontroly (v búdke síce sedí driemajúci vojak, šofér však aj tak pribrzdí a kukne, či môže prejsť).

Čo som sa ešte od Ahmeda dozvedela:
Povinná školská dochádzka trvá 6 rokov základnej školy (s výnimkou beduínov, ich deti vzdeláva starší muž rodiny, učí ich korán a arabštinu)
Stredná škola trvá 2x po 3 roky, študent sa môže rozhodnúť, či absolvuje obidve, alebo jednu. Po absolvovaní dvoch stredných škôl môže študovať na vysokej škole – 4,5,6 rokov podľa zvoleného odboru.
Ahmed nemá priateľku. Keď našetrí dosť peňazí, aby sa mohol oženiť (to znamená na auto, byt, zlato pre nevestu a zaplatenie svadobnej hostiny), mama mu nájde ženu. On na to nemá čas. Mama mu vyberie 3-4 a on sa medzi nimi rozhodne. Jeho vyvolená musí spĺňať tieto kritériá:
- Byť dobrá moslimka (toto povedal ako prvé. Znamená to, že sa musí 5x denne
modliť, musí chodiť zahalená, musí poslúchať svojich rodičov)
- Musí byť panna
- Musí mať dobrú rodinu, slušného otca aj mamu
- Keďže on je vysokoškolsky vzdelaný, mala by byť aj ona
- A má, byť, isteže, pekná
Korán mužovi povoľuje maximálne 4 manželky, o všetky sa však musí rovnako postarať – materiálne aj telesne. 90% Egypťanov sú moslimovia, len 10% kresťania. Moslimky chodia zahalené, kresťanky nie.

V Egypte neriešia národnostnú otázku. Keď žiješ v Egypte, si Egypťan. Hovoria, že ak navštíviš Egypt trikrát, si Egypťan.
Egypťanky rodia doma. Teraz je vraj taká móda, chodiť rodiť do nemocnice, ale väčšina rodí tradične. Muž je vtedy doma, veď kam by chodil?
Egypťanky môžu, ale nemusia pracovať. To je zmena za posledných pár rokov, staré mamy a ich mamy nepracovali, až terajšie mamy a mladé ženy. ( Fakt je, že v hoteli pracovalo kvantum mužov a len možno 2-3 ženy.)

Moje postrehy:
Egypťanky sú veľmi útle, drobné ženy, vyzerajú staršie, ako sú. Čierne háby ich robia ešte drobnejšími a staršími.
Všadeprítomní obchodníci, vrhajúci sa na turistov a strkajúci pod nos svoj tovar, dokážu byť veľmi nepríjemní. Keď si však človek uvedomí, že je to ich živobytie, proste sa dá odosobniť. Keď chcem kúpiť, kúpim. Keď nechcem, nekúpim a nedám sa znechutiť.
Všade treba mať pripravený bakšiš. Za akúkoľvek drobnú pomoc. Ich platy sú veľmi nízke, čokoľvek navyše je pre nich dôležitý príjem.
Egypťania, najmä tí, ktorí sa stretávajú s turistami, sa snažia učiť všetky možné jazyky. V ich snahe priblížiť sa a predať svoj tovar sa nám často prihovárali naučenými frázami – „Ako sa máš?“, „Ahoj, kamarát“...
Egyptská strava je bohatá na zeleninu, pripravovanú na všetky možné spôsoby. Toľko baklažánu, cukety, plnených, zapekaných paradajok a paprík som hádam nezjedla za celý svoj život.
Mäso v ich úprave mi však veľmi nechutilo. Tvrdé, málo ochutené. Na moje prekvapenie málo rýb.
Ovocie sladké, veľmi chutné. Čerstvých ďatlí som sa nevedela dojesť. Banány,napohľad nevábne vyzerajúce, vnútri sladučké.
Koláčiky sa mi videli dosť jednotvárne, tak som nemusela robiť ťažké prehrešky .
V islamskom svete by som mala so svojou povahou problémy. Predsa len, naša kultúra je iná, som ináč vychovaná, ale verím, že niektoré ich pravidlá majú niečo do seba. Tie by nebolo od veci vhodným spôsobom preniesť aj k nám.
Včera sme sa vrátili do reality. Egyptské letisko nám pripravilo mierny chaos, zmätok, ale odleteli sme načas a bez problémov.
Vraj tu celý týždeň pršalo. Nás na letisku v Bratislave privítalo slniečko .