Čitateľský klub

Do roka precitam priemerne tak okolo 100 knih. Takze rukami mi uz preslo kadeco. Ale toto je asi jedna z najlepsich knih, ktore som kedy citala. Aj ked je teda smutna, drsna, predsa vsak krasna. Tak vam ju odporucim. Lebo naozaj za to stoji tento Maly zivot

https://www.youtube.com/watch?v=bO86s_xMkCs   - videorecenzia

https://www.databazeknih.cz/knihy/maly-zivot-332368?c=all  - recenzie

Túžila som si v piatok večer prečítať knihu. Či skôr tradične utiecť na chvíľu od reality. Svoje obľúbené knižky, tie lepšie, som už prečítala zopárkrát. Chcelo to zmenu. Ta som si akosi splašene kúpila na nete e-book. Však potrebujem niečo dobré čítať, hneď a zaraz. Autorku poznám. Meg Cabot, asi hovorí voľačo aj vám. Okrem Denníka princeznej napísala aj zopár knižiek pre dospelé devy a boli celkom čitateľné.

O knihách sa tu myslím bavíme celkom často. Minimálne prd Vianocami.

U nás sme zaviedli taký zvyk, že vždy píšeme Ježiškovi, aké knihy by sme radi. A potom sa 24. odpájame a čítame. Kľudne dve, tri knihy naraz. Užívame si to.

Ja si vždy aspoň pol roka dopredu vyberám, čo by som chcela. Knihy prečítam a potom zvyčajne putujú. Niektoré si nakoniec nechám, čítam opakovane. Niektoré darujem, občas sa mi niečo z túlačiek aj nevráti.

Tak som konecne na konci. Necitalo sa to lahko. Po dlhej dobe kniha, kde som precitala cca 20 stran a musela som prestat, lebo som revala ako male dieta. A to sa mi uz teda daaavno nestalo, plakat pri knihe . Casti o ukrajinskom hladomore, kde Stalin zabil 6 milionov a deti pojedali svojich rodicov a naopak, zurive vrazdenie poliakov z oboch stran, ci Bielorusko, ktore prislo zabitim, ci nasilnym deportovanim o 50% svojho obyvatelstva. To su naozaj nedavne dejiny pisane krvou, na ktore hadam ani nie su slova dostacujuce. 

Martin vyšiel z dielne, prešiel pár krokov, no potkol sa a spadol. "Do frasa," zanadával si, "čo to tu len leží?" Načiahol sa a spod chrbáta vytiahol Ivanin šál. Bol špinavý a krvavý. Až keď sa postavil zbadal to, čo zo šála vypadlo. Bol to vták, zastrelený vták. "Kde sa vzal strelený vták v Ivankinom šále? Musela ho tu nájsť a zabaliť doň v ten deň... Ona mala vždy dobré srdiečko," usmial sa. "Ale kto ho strelil? Veď som nepočul výstrel. A ak by bol ten vták strelený už skôr, našiel by som ho," špekuloval. "Asi som ho prepočul, keď som sa hádal s Medveďom."

Ivana ostala sama v nemocničnej izbe. "Ako to, že si na nič nespomínam, posledné čo si pamätám je rozhovor s Vladom, ale to som mame predsa nemohla povedať. Nie, to nie je možné. Môj ocko, musí byť mojim ockom. Mám ho rada, aj keď na mňa občas nakričí, aj keď je na mňa taký prísny. Chce mať zo mňa lekárku. Sám musel štúdium medicíny nechať, keď som sa narodila. Musel sa postarať o mňa, keďže maminka mala po pôrode vážne komplikácie a musela zostať dlho v nemocnici. Potom musel ísť pracovať, aby nás uživil. Nie, toto všetko by nerobil, keby nebol mojim ockom.

Čo to je do frasa ? Jozef si lepšie posvietil baterkou na zem , Pane Bože veď je to kabelka mojej Ivanky. Musí tu niekde byť , určite to na ňu vykrikuje ten sopliak Martin, radšej vypnem baterku nech ma nezbadá . Neskoro, našiel ma. Zdá sa mi to , alebo počujem nejaký ston ? Ivka Ivka moja, prosím ťa ozvi sa , prosíííím ja sa už na teba nehnevám, aj Martina Ti povolím, len sa ozvi ... Starý val je síce zatvorený už dlho , ale osvetlenie funguje stále , zrazu ju zbadá , leží dole vo vale, cela bledá , noha krvavá, Martinovi diktuje číslo na kamaráta Vlada, ešte dobre, že ho vie naspamäť.

Bože, prečo sa to muselo stať? Prečo som sa rozčúlil? Prečo som sa nechal uniesť? Čo to do mňa vošlo? Síce som tie slová nechcel počuť, ale veď to ešte nič neznamenalo! Veď ma predsa ľúbi! Povedala mi to, keď odchádzala do školy. Nie, nechcem, aby sa jej niečo stalo! Koho teraz ratovať? Dlhoročného priateľa, či moju lásku, moje srdiečko?

V útulne zariadenej obývačke sa prechádzal postarši muž so šedivejúcou bradou a namosúrene šomral. "Kde je tá Iva, veď som jej vravel, že z vlaku má ísť rovno domov." V kresle pred televízorom sedela drobná žienka a plietla.
"Jožko, nehnevaj sa na ňu. Je zaľúbená."

Približujúc sa k Martinovej chalúpke, predstavovala si, ako sa mu pozrie do jeho zvodných tmavohnedých očí, obtočí svoje studené ruky okolo jeho pása.