ahoj 
Slečne držím palce, čaká vás nová etapa. V ročníku bude sama, alebo tam bude mať nejakých známych? ja neviem, možno bývalých spolužiakov?
Akurát som si na VŠ zaspomínala pred týždňom, keď sme mali stretnutie po piatich rokoch, kvázi užšia skupinka a ešte, keď som zapotila, či by do toho znovu šli, že skôr nie. Alebo niečo iné.
Ja keď si zrekapitulujem, to čo bolo, tak si myslím, že to nebolo správne rozhodnutie. Keď som začínala najstaršie malo rok a keď som končila, prostredné malo polroka. Poviem si, fajn, je za tým, ale úplne vážne si niekedy hovorím, kde som podela rozum, prečo som nehľadela na to dieťa, ktoré som mala. Tak veľmi som ho chcela a prvé, čo som spravila som sa dala na vysokú školu a hneď do práce. Bola v tom peňažná motivácia, ale keby som nechcela, dalo sa to riešiť ináč. Teraz by som svoju kvázi kariéru pred dieťaťom neuprednostnila. Vtedy boli zrejme naklonené všetky hviezdy, benevolentný šéf, upravená pracovná doba, možnosti, ktoré sa inak nedajú získať, ako byť finančne nezávislá, nezávislá na zdrojoch, čo sa týka informácií, možností rozmnožovania, kopírovania, praxe. Vtedy som si vlastne dokázala vykryť celé štúdium z vlastných zdrojov, mimo toho bolo kompletne finančne postarané o rodinu, čiže "môj výmysel" finančne nezaťažil rodinný rozpočet. Mojím akútnym nedostatkom času trpela celá rodina. Čo zo mňa malo to dieťa? Do druhej v práci, potom chvíľa vonku, potom druhá zmena v domácnosti, po nociach učenie, víkendy štvrtky-piatky škola, chodil so mnou na skúšky, cestovalo so mnou potom aj mimino. Z pohľadu detí mi to príde ako veľmi zlé rozhodnutie, z pohľadu možností, ktoré som mala ako to najlepšie, čo som mohla spraviť.
Asi tak.
Ale srandy boli. Snáď najlepšia hneď na prvej prednáške, odporúčaná literatúra Manažment čerstvo vydaná iba v USA, pre ČR a SR bola preložená po rokoch, to sme robili bakalára, tak sa hodila ku štátniciam, aj tak stála okolo 3000 korún. My sme po tej novine aj krv vypotili. hneď v prvom ročníku sa nemáš čoho chytiť, lebo medveď a pán profesor potreboval excelovať, že máme čítať skriptá a literatúru v originálnom jazyku a my sme nevedeli, kde je sever. KEď nemáš v hlave pojmy, môžeš sprtať ako .... aj tak to bude na nič. Paradox je, že vždy sme na neho spomínali s rešpektom a úctou. Poľské prednášky boli veselé, poľský profesor bol dynamický, bol všade, poľština bola farebná, spevavá, sme sa chcechtali poza chrbty, pri preklade do agličtiny nám tie ksichty zamrzli v mihu sekundy 
, slovenský profesor bol taký statický, ale zas sa dalo niečoho chytiť. Aj profesora 
Všelijakí boli, aj ego tam bolo, aj ústretovosť a porozumenie, aj férovosť aj krivdy, aj sranda, aj slzy.
Inak akurát včera mi kamarát zavolal, že vybral pilier, aby mohol dcére umožniť prvý ročník a to ona brigáduje , on popri práci fuškuje tiež. Dvaja rodičia s pravidelným príjmom, dve deti, ktoré brigádujú. No, nepotešilo. 
Neviem si predstaviť taký odliv peňazí z rodinného rozpočtu kvôli sebe, za predpokladu, že si na to nezarobím. Za súčasného rozumu, ak nejaký zostal, radšej odložím deťom na vzdelanie.
Držím vám palce, aj vám rodičom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
, mať rozum vtedy a určiť si priority. Kazím asi humornú stránku blogu, ale už som ako verklík. 
, práca, dieťa... kebyže sa teraz stretnem, tak si jednu tresnem. 
A potom som prišla na skúšku z robotiky u Pána profesora Kalaša (tí, čo sa zaujímajú o televíznu tecjniku, asi to meno poznajú) a otvoril mi oči, čo všetko neviem a ani vedieť nebudem, ale na druhej strane, ľudskejší prístup ku študentom som nezažila - bol to naozaj PÁN PROFESOR a odchádzala som síce bez známky, ale s pocitom, že nie som úplný blbec a samostatného života neschopný tvor.
Moja maličká je už veľká. Toť nedávno mala 1,9 kg a dnes začína svoj vysokoškoský život.
Žieňa je to drobné, ale životaschopné aj za mňa, takže obavy o ňu nemám, len som si pospomínala na svoje vysokoškolské štúdia. Miestami ma až zamrazilo. Bez debaty vysokoškoslký život je krásny. Jasne všetko závisi od výberu školy... , len mám pocit, že na každej sa uči, možno len učilo, popri tom uplatniteľnom v praxi aj toľko konín.
Pred 25-timi rokmi som dosť tápala pri výbere školy. Chcela som ísť na programovanie, ale vzali ma na silnoprúd. Inak nechápem, so samými jednotkami, bez skúsšok ... Spolužiaci s oveľa horšími známkami sa dostali tam kde chceli, školu nedokončili. Kedže som nemala na čom stavať prestupové skúšky a zmena odboru sa nekonala. Pritom aj silnoprúd ma svoje čaro, základy elektrotechniky boli milé, aj ekelktrické stroje aj voľajaké programovanie, regulácie ..., jednoducho všetko praktické a uchopiteľné. Akúrat fungovanie tranzistora som nepochopila a elektroniku som robila na dvakrát. Ale ked si predstavím, koľko teoretických somarín sme mali, pomoooc. Pamätám si ako som na prednáškach bojovala s veľkou únavou, nemala som z nich skoro nič, jedine použiteľné poznámky na neskôr. Keď nám dali v piatom ročníku robotiku s jedným nezáživným pánom a voľajakú analýzu, moj svet sa už stával veľmi temným ... Však som to aj jalovo vyriešila, hneď som vhupla do tehotenstva ...
Školu som skončila mediz najlepšími, ale dala mi len schopnosť naučiť sa čokoľvek, ak si v tom nájdem vlastnú logiku. Preto sa mi veľmi páčil polročný kurz marketingu na CTU, ktorý som si spravila neskôr, žiadne teoretické somariny, všetko praktické a uchopiteľné, jasné aj s teoretickými zákonitosťami.
Neviem ako sa za tie roky zmenilo fungovanie vysokých škôl, obsah štúdia. Moje dieťa ide na tú istú fakultu ako ja, len na šikovnejší odbor. Matiky už majú pomenej, ostatné predmety sa tvária tiež použiteľnejšie.
Devy krásne, aké sú vaše spomienky na vysokoškoslké štúdia, máme tu aj mladšie devy.
Aké máte dojmy zo štúdia vlastných detí? Ono situácia nášho vysokého školstva je tiež veselá, ak naše malé Slovensko má už vysokú školu skoro v každom okresnom meste, asi aj kvalita štúdia a absolventov v niektorých prípadoch tomu zodpovedá. Podľa mňa je veľmi dôležité, aby si naše deti vybearli školy v oblastiach, ktoré ich bavia, zaujímajú , idú ľahko... Popri takom zvládnu aj to nutné "zlo", ktorému sa nedá vyhnúť.