Za dva predchádzajúce roky som tuším už aj zabudla, že sme chodievali za kultúrou. Nielen do kina, či nejaký koncert na námestí. Aspoň pár krát do roka sme sa vybrali do opery alebo na koncert vážnej hudby. Nie sme nijakí znalci, odborníci.
Kedysi dávno som veľmi rada čítala v posteli. Dokonca si pamätám, vedľa postele bol prisunutý veľký skriňový šijací stroj. Občas ostával na noc otvorený, tak som na tajňáša pri svetle jeho lampičky čítavala.
Ten názov Olympijské hry 2020 vypovedá o mnohom. Ako niet sa čo čudovať, žijeme dobu úplne neštandardnú ... , je celkom zázrak, že sa vôbec konajú. Ale nebude to také ľahké drahá ... Ozaj nie.