Dnes, som mala deň výbehový. To jest zbalila som svoje kobylky a šli sme sa s Edit rozlúčiť na letisko. Cestou k lékárke, lebo moji chlapi sú takí kadejakí, len zdraví nie, sme sa vybrali na nákupy do obchodného centra. Nič veľké som neplánovala, len sedemročnému synátorovi som chcela kúpiť čižmy, lebo aj keď čo to podedil, mál by mať podľa odborníkov vlastné. Mal v čom chodiť, tak som čakala na povestné výpredaje. Asi som čakala veľmi dlho, lebo som bola riadne sklamaná. Prešli sme x obuví a nič. Niekde nebolo zlacnené nič, inde kopec ľudí a mala by som si kúpiť dvoje rovnaké čižmy, alebo zlacnené boli len dievčenské, no proste o ničom. Tak som obišla naprádzno, vlastne môj synátor. Popri tom starší syn riešil, kábel k mobilu a dcéra si zháňala tričko k meninám ...., tiež nič. Našťastie bola s nami kámoška Danka, lebo môj drahý ma vypravil z domu s takou zúrivosťou a niečo na mňa lezie, že som bola protivná ako voš. Zase som bola raz pozitívna.
Ja sa určite polepším, sľubujem.
