Denník naničmamy

Len také malé povzdychnutie. Akosi ma počasie posledných dní vťahuje do svojho víru. Mojej marodiacej deve sa veľmi nedarí, pretiahnúť ma do vianočnej nálady. Aj keď k sviatočnému tvoreniu občas chtiac, nechtiac musím priložiť ruku k dielu.

Potrebovala by som zajtra vyprázdniť záhradu, posledné dva víkendy som bola preč, najbližšie dve soboty budem tiež, ale v blate sa mi čvachtať nechce.

Od polovice augusta sme s mladšou devou (desaťročnou) absolvovali terapiu čítaním príbehov Harry Pottera, .zväčša nahlas a gro ja.  Hlásim, že v stredu sme slávnostne dočítali siedmu časť. Toľko napätia čo som si ja užila. Určite to stálo za hriech,

Tradične koncom prázdnin sa rozhodujem či som ozaj rada, že prázdniny už končia. Pretože vždy v závere prázdnin sa všetko utrasie v celkom pozitívny prázdninový režim. Tieto prázdniny boli u nás celkom dobrodružné.

Nie raz ma dobehnú pochybnosti o tom, ako (ne)zvládam svoju najdôležitejšiu úlohu v živote, rolu mamy. Čo všetko som mala urobiť a nerobila, čo som mala robiť inak ... Na druhej strane si uvedomujem, že vždy som konala najlepšie, ako som v danej chvíli vedela.

V nedeľu sme naše bábätká poslali do tábora, tak si s drahým užívame.... on hlavne tv pustené nahlas, ja žiadne varenie (jáj, mali sme včera varené vajíčka na večeru). V utorok sme si užili posedávanie v bare pri Dunaji, aj keď nás doštípali komáre. V stredu sme pôvodne chceli spoločný kúpeľ, ale v tomto teple sme to vzdali. Dnes bolo na rade kino. Vyšpekulovali sme ísť do toho najvzdialenejšieho, aby som si prešla cestu, keď budem junákov voziť do denného tábora.

Blížime sa k polovičke prázdnin. Aj by som napísala úspešne, keby som včera nepredviedla obrovský hysterický záchvat desaťročia. Tak to dopadne ak sa stretnú dva protipóly. Jeden donekonečna opakujúci "Čo mám robiť?" Druhý "Čo mám robiť skôr?" Detialy radšej nerozvádzam... Nie som hrdá na svoj včerajší heroický výkon, asi ani nie som dobrá matka, lebo ...  No čo už.

Práve som sa vrátila zo žúrky, z koncertu či z kina? Vyberte si. Odkedy som objavila tohto pána a jeho úžasný orchester, túžila som ísť na jeho  koncert.

12. jul 1985.

Stala som sa maminkou, narodil sa mi  chlapcek, drobec mal len 3006 g a nadherne velke ocka, pre mna bol to najkrajsie babatko na svete 

Chcem sa pochváliť mojimi krásnymi vnúčikmi - keď mi je aspoň trochu dobre , snažím sa byť čo najviac vonku a vyblázniť sa s našimi drobcami .

Našu mačaciu story som tu už párkrát spomínala. Zhrniem, len že po rôznych peripetiách máme doma sedem mačiek. Jedného kocúra a šesť sterilizovaných mačičiek. O kŕmenie sa striedam so mladším synom. Mačky mi asistujú pri vešaní prádla, ťahaní buriny, občas aj cibuľu vyhrabú. ;) Ozaj by nám stačila aj jedna mačka. Ale ..., tie úžasné pohľady z okna v kuchyni, keď ich vidím spať na stole, v tak rôznorodých polôh, kombináciách, sú na nezaplatenie. Ani ich nefotím, lebo kým otvorím dvere už by bolo po spánkovej pohodičke. Ale zopár fotiek sa podarilo.