Denník naničmamy

Včera som bola znova a zas po dieťa vo Waldorfskej škole. Však čoby nie 18km tam a rovnako naspäť.

Pred školou vždy stretávam deti v školskom klube a dve učiteľky, či je zima, či horúco, blato, sucho ...  Okrem dažďa sú vždy vonku. Samozrejme v náhradnom oblečení a topánkach. Detí sú živé, tvorivé, radostné ...., p.učiteľky majú môj veľký obdiv. V podstate všetky.

Dievcata, moc prosim, drzte mi palce.

Zase mam bolesti a nemozem spat...na kontrolnom CT cku mi nieco nasli, tak ma posielaju este do Biontu na vysetrenie gama kamerou.

Vysetrenia sa nebojim, absolvovala som ho aj pred operaciou, bojim sa len vysledku. Ja som dufala a este stale dufam, ze uz budem konecne v poriadku. Ale mam strach. Velky. Nedokazem si predstavit, ze by som mala to vsetko absolvovat znovu.

Tie bolesti som si myslela, ze po tak velkej operacii su normalne, tak som riesila liekmi, alebo ked boli v ramci znesitelnosti, som si ich nevsimala.

 Dievčatá, musím sa vám pochváliť. Abo zas a znova, šalena ja bula.

Už druhý týždeň sa chystám s vami podeliť o jeden z neopakovateľných zážitkov. Okrem toho, že najmladšia deva bola marod a ja som si "nepočula vlastnú myšlienku", som aj tápala ako to podať.

Včera, keď som si prečítala rozhovor s Luciou Šoralovou, dostavila sa u mňa neskutočná úľava. Niekto to povedal za mňa, presne tak ako to vnímam. Dovolím si Lucku krátko citovať:

Za seba tvrdím, že určite áno, treba deti učiť pomáhať. Mám dve deti školopovinné, tak ma články o slovenskom školstve zaujímajú. čítam pomaly všetko, porovnávam s realitou, teda aspoň tou, aká je na škole, kde chodia junáci. Nie je to ružové, skôr šedé s čiernymi fľakmi, ale občas sa vyskytne kúsok peknej výšivky, keď ako rodič vidím, že s učiteľkou ťaháme za rovnaký koniec, aby z deciek niečo vyrástlo. Uvažovala som, že prehovorím chalanov na 8-ročné gymnázium, veď hlavy na to majú, ale nakoniec som to nechala tak.

Ahojte dievčatá

Chcem vás po dlhšom čase pozdraviť. Konečne mám trošku času , všetky dane z motorových vozidiel a nehnuteľnosti a výkazy do poisťovní som do konca mesiaca stihla, tak dnes môžem beztrestne oddychovať

Už som tu párkrát spomínala, ako som našu najmladšiu devu ukecala na čítanie. Čítala som jej Harry Pottera nahlas, celkom zaberačka. To sme končili voľakedy v októbri. Odvtedy už gro číta Tinka sama, aj keď hodina spoločného čítania denne ma málokedy minie. Vraj v dvojici je to zaujímavejšie. Takto nejak spoločne sme zvládli päť kníh Percyho Jacksona, zo štyri Bohov Olympu, jedného Tragáčika... Na Vianoce som deve kúpila tri časti Školy dobra a zla.

Ani neviem, čo už bolo poslednou kvapkou, ale rozhodla som dopátrať príčiny mojej jedinečnosti.... Rozmýšľam ako to nazvať, maximálna neefektívnosť, roztržitosť, únava, nesústredenosť, občasná vnútorná predráždenosť a často rozprávam koniny...  Ako to bolo -  aj tisíc kráť nič slona dorazilo , či tak voľajako.

Odvážne som sa vytrepala rovno na neurológiu k jednému "partizánovi". Aj po prvej návšteve u neho som si pridala ako simulant. Ale poslal ma na nejaké vyšetrenia, že potom uvidíme.

Toto je vlastne blog o ničom

Len som si dnes popri varení prečudesného jedla spomenula na jednu veľ,i starú pesničku zo zlatej brány. Snáď si ten text dobre pamätám:

"Liptovská bryndza dnes repce, spravila haluškám čepce. A hoci belostné krásne, nik o nej neskladá básne. Liptovskí básnici zradní, budete bez bryndze hladní. Jedzte len halušky holé, holé jak liptovké hole"