Denník naničmamy

Sedela som tak na gauči. Rozmýšľala o nesmrteľnosti chrústa, pozorovala svoju rodinu, ktorej traja nevedeli čo so sebou a veľký aj vedel, ale sa mu nechcelo. A prišlo mi na rozum, ako mi raz synova učiteľka zo škôlky rozprávala, ako učili deti rozpoznať hodnoty. Možno to znelo ináč, sú to roky, neviem to inak zhrnúť.

Tak cez plot sme kecali.

Tunisko, moja vytúžená dovolenková destinácia! Krajina antiky a orientu!
Najprv som tomu neverila... potom som sa potešila... potom som znervóznela... nakoniec som uverila...

Teraz som sa znepokojila. Demonštrácie, štrajky!
Najprv som si povedala, že tam nepôjdem. Ale podľa CK nám nič nehrozí a zájazd sa nedá odriecť!

Čo urobím, ak sa ma to dotkne?

Keď sa povie leto, vybavím si túto pesničku. Neviem prečo, ale vždy ma to dostane do prehriateho auta, vo vzduchu je cítiť benzín, čo sa nám vylial z bandasky a my sa rútime k Váhu opaľovať .
Teplá žltá malinovka a prezreté marhule, čo sa rozpúšťajú na jazyku.

Zazvonil telefón. Pozrela som sa na volané číslo a vedela som, že o chvíľu pokojný piatkový bluesový podvečer prejde do búrlivých rytmov samby.

„Prosím?“
„Máš farbu v tlačiarni? Potrebujem dačo veľmi rýchlo vytlačiť! Ináč, prepáč, mami! Ahoooj!“ vysypala zo seba jedným dychom moja dvadsaťročná dcéra.
„Ahoj, moja. Mám.“

Prázdniny sú pre mňa kapitolou samou o sebe a vždy ťažkou skúškou mojich organizačných schopností. Kombinácie a variácie domu plného detí, varenia aspoň dvoch verzií obeda, balenia, vybaľovania, prania ... a práce na 1,5 uväzku sú pre mňa obrovskou výzvou. Zatiaľ nezdolateľnou. Zmätene pobehujem od jednej čiinosti k druhej, k tretej a späť... Šibe mi z toho statočne. Výsledok je dosť biedny aj keď zatial sú všetci živí a zdraví, relatívne v pohode, samozrejme až na mňa. Bordeľ mámo doma ako vždy, robota ne zajac, neutečie ...

Som v robote. Mám službu. Posledný krát. Dostala som výpoveď.
Som tu sama a tak počúvam Ave Maria,ktorú naspievala austrálska speváčka Mirusia...

Zobudila sa po polnoci na pichľavé bolesti v záhlaví. A prečo nie? Už sa pár dní dobre vyspala! Tackavo sa privliekla ku skrini, nahmatala nákrčník a natiahla si ho na krk. Zrútila sa do postele a ležala s blaženým pocitom tepla a nádeje, že bolesť ustúpi a čoskoro zaspí.

Ahojte naničmamky :)

V poslednom čase naničmamu kvalitne zanedbávam.. Slnko svieti :) dnu sa mi sedieť nechce, večer líham do postele zničená :) odkedy som vysadila internet, mám toooolko času :)