Denník naničmamy

No, čo?

Snažím sa to brať pozitívne, myslím pozitívne.

Pointa cez pol strany. Nuž...

... vyzerá, to že za volantom určite.

„Tak ako, mami?“ Pýtam sa mamy, ležiacej na neurologickom oddelení nemocnice. Diagnóza – vysunutá platnička piateho stavca, tlačiaca na nervové zakončenie. Dôsledok - nemobilná. Operácia pre vážnu chorobu srdca - nemožná.

„Dobre, moja. Boli sa už pozrieť.“
„Prepáč, mamy, nepýtam sa nato, akí majú zrak, ale čo s Tebou robili, čo Ti naordinovali, ako sa starali.“

Milujem piatky. Milujem okamih, keď sa zrútim do postele. Rekapitulujem, plánujem, teším sa. Aj na voľno, aj na prácu do roboty, aj okolo domácnosti, na dcéru s jej priateľom, ktorí prídu na halušky... chytajú ma driemoty...

Zrazu zazvonil telefón. Moje dieťa!... "Nie! nie! Mňa už nič neprekvapí!" povedala som si životom ošľahaná.
Ako hlboko som sa mýlila!

"Mamiiiiii?"
"Prosím, moja?"

Dievčatá prosím o zopár medveďov.
Zrkadlenie okolo mňa je tak úžasné, až cítim bolesť v rukách a miestami sú to dlhodobé resty.
Som kľudná, vyrovnaná ..., snažím sa ...

Telku pozerám len sporadicky, väčšinou len vtedy keď pletiem abo ma výnimočne kopne nejaký film. Mnohé už viete, že nič nevydržím ani pri sledovaní filmov. Tento víkend však na poslednú chvíľu dokončujem maličkej slečne pončo. Dnes to vyzerá na nočnú. Deva chce veľmi pončo, ale školskú ťašku si s ním na plecia nedá, preto chcem stihnúť prvý deň v škole. Dokonca má byť chladno.

Starosť na druhú alebo Podoby lásky

„Mami?“ ozvalo sa rezervovaným, úsečným hlasom v telefóne tónom „si tam?“. Zacítila som nebezpečenstvo.

„Prosím, Baby? Treba niečo?“
„Joooooj, zase začínaš?“
Už sme doma. Všetko je jasné.
„Murcuš, čas sú peniaze! A za mobil ešte väčšie! Hovor, čo treba?“
„Nevezmeš na pár dní Bubula? Ochorel, treba ho vyliečiť.“

Poznáte to, tak trochu ako v tej reklame na tie egocentrické keksíky, keď sa vo vás bije zmysel pre povinnosť a túžba po zábave. Keď to dotiahnete do veku, ktorý sa už nekončí na –dsať, tak sa akosi automaticky očakáva, že ten zmysel pre povinnosť vyhrá. Alebo teda, vzdáte sa mu bez boja.

Dievčatá, dnes sa mi podaril hrdinský výkon. Po roku odkladania, a hľadania výhovoriek som dnes bola konečne v autoservise na prehladku po .... Vďakabohu moju "starostlivosť" motor prežil, len kus si to odniesli brzdy ...
Už mi len ostali také resty ako vziať devy ku kaderníčke, nafarbiť si vlasy, ísť na preventívku takú i takú, zubára a voľajaký kaz radšej nespomínam ...

Hovorí sa, že buď máš obchodného ducha v sebe alebo nie. Nuž ak je tvrdenie pravdou, tak doma mám teda riadneho pána podnikateľa.

Ešte nevedel počítať, ale peniaze mu problém teda nerobili. Síce každú mincu spočítal ako korunu, keďže nepoznal hodnotu, čo ma vždy pobavilo a bolo to vtipné.

Peniaze si vždy odkladá a šetrí, už si tak našetril na LCD televízor, na tablet :) šikovný.