Denník naničmamy

...alebo na posr...ho aj kadibúdka padne. Zúri nám doma chrípka už druhý týždeň, dovliekol to tata a od nedele sa začala sťažovať aj prostredná - hlava, nos, žalúdok, slziace oči, ubolené hnáty (ako to tu niektorá pekne povedala, sťaby na sebe mala privalený kamión). No, ale malo sa ukázať, že to ešte nie je všetko..... Len to nemuselo prísť spolu s tou chrípkou, ako keby zlomené srdce nebolo dosť zlé samo o sebe.

"Je to možné, aby si miloval aj nemožné dievča?" - vidím sa v texte tejto piesne a môj Tigroš ma miluje napriek tomu, že som v jednom smere naozaj nemožná. V tomto článku vám chcem opísať môj najväčší problém a zároveň najslabšie a najzraniteľnejšie miesto môjho naoko silného JA. A myslím, že zároveň to bude výzva aj pre Kamku, sorry, že zas pridávam robotu, ale idem si nárokovať na pomoc, lebo tu je to pravé miesto pre NANIČ MAMY ako som ja.

Dnes je hrozny den, kedy to uz skonci, nenavidim ten pocit bezmocnosti.Vravi sa ze male deti male starosti velke deti velke starosti,nikdy som tomu neverila.ale je to tak. poviete si co fnuka 37 rocna zena so siestimi detmi.Nase slniecko Babulka ako ju vsetci volame, caka babo .ale to nie je problem ma osemnast ked sme sa to dozvedeli neboli sme nadseny ale co uz lubia sa maju kde zit a v dnesnej dobe uz nie je problem studovat externe. Vsetci sme sa za mladych postavili zacali.Koniec koncov je to nase vnuca.a teraz co s nou bude teraz.

Dievčatá, ja som asi v rozprávke.
Dvihla som konečne hlavu od PC a čo vidím? Ja som asi v rozprávke. O Mrázikovi.
Lebo sa ma sem – tam niekto spýta „Je ti zima (dievčatko)?“ Nie, nie je. Napriek plynovej kríze si dobre kúrime, aspoň zatiaľ.

Dávno som sa nehlásila. Tuším to bolo ešte minulý rok. Či nie???
Tak ešte raz všetkým všetko najlepšie.
Po osivenej jeseni konečne napadol sniežik. A sniežik padá a padá a padá. Už ho napadlo po členky. Ja som zistila, že čižmy som zodrala ešte na asfalte - zatiaľ predýchavam 93 Euro za pár a vyberám, čo sa mi bude hodiť do garderoooby a vytiešam sa zo sniežiku.

Žienky potrebujem ,aby ste sa vyjadili a potrebujem poradiť.Ide o to že už nejakú dobu trošku píšem básne,scénky,príbehy,a romám.A o ten román mi ide.Chcela by som ho totiz niekam poslať na posúdenie,ale mám malo odvahy.Preto sa pýtam či mi nechcete pomocť a trošku to popredu zhodnotiť? Ja neviem či to sem vôbec môžem dať.Veľa z nás sa priznalo že dlhé blogy nečíta,preto neviem či to vôbec niekto bude čítať.Dajte mi vediet.Ďakujem