Denník naničmamy

Tak už sme konečne doma. Prijímačky máme úspešne za sebou a už len čakať na obálku zo školy. Uchádzačov bolo straaaaaaaaaaaaaaaaašne veľa a nám neostáva len dúfať, že sa jedno miesto ujde aj synovi. Ak nie, vraj si to na druhý rok zopakuje. A spať už by sme mali kde. Preto aj touto cestou patrí moje veľké ĎAKUJEM jednej z vás naničmamky, Erkočke.

tak dnes mi prisli kraamy.. poviete si no a co..ale kedze sa konecne snaziime s manzelom o babo,tak som duufala ze by to mohlo vyjst hned.. no nevyslo to zatial,ale pevne veriim ze v skorej buduucnosti budem moct napiisat, ze babyyy, maam dve ciarky na teste!... zelaam vaam peknyy den...

Ahojte, chcem sa vám všetkým, čo nám prispievate svojou tvrobou do časti Poetic, takto hromadne poďakovať a zároveň vzdať hold vašim hodnotným výtvorom.

„Pokaždé vstávám skoro ráno... protáhnu si kosti... protřepu si křidýlka... a jásavým spvěvem pozdravím nový den... a pak vzlétnu vzhúru, až do oblak...
A pak sa večer vracím domú, utahanej jako kúň.“

- zo života drozda optimistu

Ani neviem, kde zacat. Este mi zo vcerajska huci v hlave

naozaj ako vietor. Raz vánok, raz vetrisko a raz bohužiaľ aj víchrica. Vlastne nie raz. Veľa krát.

Čo si s tým mám počať?

Tak veru. Včera som bola za pánom starostom požiadať o podporu a nejaké priestory. Pochodila som vcelku úspešne.

Budem rada, ak mi napíšu dievčence, ktoré tiež fungujú v nejakom z materských centier, ideálne kočky, ktoré stáli pri zakladaní.

caute baby,som tehu v 39 tt,zijem v zahranici vyse roka z mojim priatelom.zoznamili sme sa na svk a prestahovali do zahranicia,jeho rodneho mesta kvoli robote.ked prisiel na svk mal 7 rocny vztah,ktory podla jeho slov nefungoval,nerozisli sa kvoli mne.jeho ex dost tazko znasala rozchod.pred rokom mu napisala mail,ze sa dozvedela,ze vratil naspat domov a ze sa mozu hocikedy stretnut-pokecat.ale on jej odpisal,ze este si len zvyka,ze je zase doma....tak mu odpisala,ze sa nemozu tvarit,ze su si cudzi ked sa stretnu na ulici.to chapem,ze pozravit,trosku pokecat a ist dalej je normalna vec.pred

Zistila som, že si akosi lepšie rozumiem so zvieratami ako s ľuďmi. O mojej 19 ročnej dcére ani nehovorím. Bývame v staršom rodinnom dome, ktorý v podstate deviaty rok prerábame. Predtým sme bývali v "úchvatnej" Petržalke a dnes by som sa tam nevrátila za nič na svete. Už tam sme mali dvoch psíkov, teda fenky čistokrvenej pouličnej rasy, mimoriadne milé a prítulné a postupne sme si zariadili až 11 (slovom jedenásť) akvárií! Bolo to fajn, jedno bolo krajšie ako druhé. Naše návštevy sa po príchode venovali najskôr prezeraniu rybyčiek a asi až po pol hodine si sadali už k vlažnej káve.