Denník naničmamy

A je to tu - úžastne blízsko sú tu tie vytúžené Vianoce. Zostáva mi ešte pár minút do Štedrého dňa a ja namiesto balenia darčekov, upratovania a finišovania som neprišla na nič lepšie, ako nahodiť sa na Nanič mamu. Však som aj riadna nanič mama - došli mi tričká - jupiiii, a aj som ( kým detičky varovala stará mama ) mojemu drahému robila poriadnu prehliadku. Lietala som po byte ako striga na metle. Teda ja som behala s vysavačom od radosti. No a včul čakajú tričenká slušivo zabalené v balíčku s ceduličkou "pre mamičku" na zajtrajší večer.

Krátko: straaašny mišung.
Ja milujem vianoce, nemám nič proti santovi, nepohrdnem ani tým naším Mikulášom,... ale pomaly sa v tom už ani besná sviňa nevyzná...
Ježiško má vraj bielu bradu a chodí na saniach. Zmenili sa na ne jasličky... zvieratká pri betleheme boli vlastne soby...
TY KOKOS!
Zišla by sa encyklopédia vianočných postavičiek.
Obrázková.

Tak dámy a páni. Je to tu. Vianoce nám nieže ťukajú, priam trieskajú na okno, tak je načase, aby sme ich smelo pustili dnu, lebo nám to okno vytlčú - inak aj to je dôvod nemusenia umývania okien, takže bez skla, niet ani čmúh na okne - tak aj nad touto variantou popremýšľajte.

Ahojte ja som sa dnes normálne rozplakala od dojatia
išla som so svojou psou slečnou na dllllllllllllhočiznú prechádzku a okolo siedmej večer sme sa vracali obidve unavené a zničené a jediné čo som si nepriala bola električka plná ľudí.
A to sa mi pri prestupovaní na môj spoj aj splnilo....