Milý môj denníček

A som tu znova,poznáte ten pocit keď zo seba dostanete to čo Vás užiera dlho a potom ste pokojné? Tak nejak som sa cítila dnes. Slnko nám doprialo až dosť slnečných lúčov. Páči sa mi názov tejto stránky naničmama :) tak nejak sa niekedy cítim.. Keď som zistila že som tehotná moje obavy neboli či dokážem dať mojej dcére všetko čo sa týka materiálna ale skôr či budem dobrou mamou. Je moja prvorodená,nevedela som či jej dam toľko lásky koľko bude potrebovať,či budem vedieť to alebo hento..ako budem znášať keď bude chorá. A zrazu sa narodila,zázrak,bola som na seba hrdá,cítila som sa dokonalá a vyplašená zodpovednosťou ktorá ma práve ovalila..tak som sa cítila. Zrazu ako osvietená,som vedela všetko :) prebaľovanie som zvládala ako keby som mala už tri deti,kojila som zvesela a všetko čo som si predtým ani nevedela predstaviť som zrazu považovala za prirodzené. Nechválim sa,robím chyby. Ale učím sa na nich. Nie je predsa hanba urobiť chybu,ale je hanba nepoučiť sa z nej. Možno som naničmama , možno to budem pocitovať celý život,ale čo ak mi moja dcéra povie že som skvelá? :)