Otázky, kvantá otázok ... derú sa von a niet komu ich položiť. Však niet nad duševný exibicionizmus ...
Cesta k môjmu pokoju v duši je momentálne vo fáze - Krok vpred, zopár krokov vzad ... a akosi už veľmi dlho. Všetko okolo mňa sa tvári byť v poriadku. Niet sa na čo vyhovoriť. PMS mám za sebou, spln tiež, drahý je späť, deti doma v plnom počte aj cukrárky su tam, kde chcú byť aj práce mám nadostač, stránky na správnej ceste ... Pnutia v moje hlave však pretrvávajú. Poriadna dovolenka nehrozí a pracovať nie som schopná.
Žijem v relatívnej izolácii a ak sa náhodou dostanem medzi ľudí, pripadám si veľmi primitívne ... sama sebe si .... unavene a zmätene... Rozmýšľam, nakoľko nasávam energiu z okolia, alebo je všetko len vo mne. Ten jednoduchý obsah mojej hlavy je jasne že len môj. Aj deti som ja vychovala ako sa zadarilo.
No nič plakať mi nepomôže či áno, ani sedieť, hľadieť do blba, či zaliezť pod perinu.
Skúsim nájsť dušehojivú hudbu ...
Dnes na mna rozpráva táto Ty vieš mama ...
Najvyšší čas umravniť svoj jedálniček, začať behať ... a momentálne pracovať ...
Devy krásne. Že nie som sama taká zmätená zo seba. Čo, kto pomáha vám nájsť vytúžený pokoj v duši, alebo aspoň malú úľavu pri vašej životnej púti s prúdom, či proti prúdu ...
Nemožná je to správne slovo? 
Keď všetko je tak ako má byť, aj keď určite nie jednoducho, ale na svojom mieste, len naša hlava nie 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kamilka, aj ja som niekde tam kde ty. Izolovaná, 3 roky doma s krpanou, ešteže mám veľké dietky, trocha kontaktu s vonkajším svetom, nejaké tie klebety pochytám od nich 
Moja nálada je velice kolísavá, raz som prešťastná , verím že bude všetko dobre, o chvíľu zas v kolotoči problémov a ťažkostí. Na dovolenku nemáme ani omylom, som rada že prežívame ako tak z jedného platu ešte stále. ČI som zmätená? ani sama neviem, ale pokoj v duši hľadám odušu a nie a nie ho nájsť 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ved to, tiez som vdacna za osemnastku, obcas musi pocuvat moje vylevy. To kolisanie raz hore, raz dole patri k zivotu, horsie ked to sklzne do sivej unavenej hmly.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Viete čo mi chýba? Uznanie a pochvala. Všetky veci, ktoré dennodenne robím
sa považujú okolím za samozrejmosť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Uplne chapem, kvoli takemu som zakladala volakedy nanicmamu. Chybala mi kladna spatna vazba. Dnes, jej nemam viac ako volakedy, len trolinku som sa pohla so sebavedomim. Ale moznost vypustit bez ladu a skladu co sa prehana mojou zmatenou hlavou je na nezaplatenie. 
Aj bez pochvaly by som sa ako tak zaobisla, keby bolo menej kritiky, ale aj tak je najdolezitejsi moj postoj samej voci sebe a tu mam najvacsie rezervy. Ked to nejde tri styri, ani za sest rokov, ta snad raz ... este v tomto zivote. A tazko sa vysvetluje total zmatok v hlave niekomu, kto nezazil.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a ako si predstavujes ten pokoj na dusi? ake to ma byt?
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vsetko lepsie ako to sialenstvo v hlave, ked chodim a kazdu polhodinu by som nieco zjedla, najlepsie sladke, lebo si myslim, ze to povoli pnutie v mojej hlave. Ked sa kombinuje bezdovodna unava so sialenym nepokojom v hlave a ja skacem od jednej rozrobenej praci k druhej. Ked so mnou tak sialene zamava kazda vacsia zaporna emocia na strankach. (nanicmamu uz celkom zvladam) Nechcem nic svetoborne, mam naozaj komplet vsetko co potrebujem ku stastiu, len balancujem medzi "syndromom vyhorenia, depresiou a poruchou pozornosti". Nad malou prekazkou som schopna sadnut a plakat ako male decko. Nastastie to nie je uplne permanetny stav, ale trva uz dost dlho. Ide o to, ze stranky mi pomohli fungovat bez pomoci psychologicky, ale uz som dospela do stadia, ze som tam kde na zaciatku. Velmi tazko sa take vysvetluje a verim, ze kto take nepozna tazko chape.
Mam aj objektivny dovod na take fungovanie, momentalne treba dotiahnut presun stranok, casopis, plny dom deti ale to je spustac, lebo je to v pohode zvladnutelne. problem je vo mne. A mozno za vsetko moze len sedmickovy rok podla numerologie a treba ho len prezit.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
hladas, hladas... a mozno ani nevies, co...
ked mas chut na sladke, daj si. ked chces plakat, plac...
dovol sama sebe slabosti a odreagovanie, nemusime byt stale dokonale
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nechapes, to sa naozaj neda vysvetlit, ak nepoznas. Keby si videla ako to vyzera teraz vsade okolo mna a presne tak to citim aj v moje hlave, pochopila si. Nechcem by dokonala, som aka som, snazim sa akceptovat, len by to nemalo boliet to je vsetko. Mam rozhadzane komplet vsetky vnutorne organy z mojho stravovania, ktore je predovsetkym za jedanim psychickych problemov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
poznam ine stavy vnutorneho nepokoja, taketo nie, to je fakt.
Pochopila som vsak, ze su veci, ktore nezmenim a musela som sa naucit s nimi zit - teda stale sa ucim. A obcas to boli, tomu rozumiem.
Urcite existuje sposob, ako z toho von. Neviem poradit, do svojho vnutra si vidi len kazdy sam. Ale ak mi je na h..no, polutujem sa, pokocham sa vo svojom smutku, ale nie nadlho. To nevydrzim. Podvedome vyhladavam pozitivne momenty, nieco, z coho si dovolim sa tesit. Posledny polrok som mala pekne naprd, sypalo sa, a doliehalo to na mna. Ale aj popri tom som nachadzala veci, ktore ma dokazali z toho spodku aspon na chvilku vytiahnut. Postupne sa zacalo vyjasnievat.
Myslim na teba 
.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kami, potrebujes novy podnet. Nieco, co ta zaujme a oblbne vnutro, aj ked mozno len na chvilu. Navonok mas toho vela, ale ty zvladnes viac, jednoducho to potrebujes. Je to sice len omamenie duse, ale zabera to, isty cas to zamestna hlavu
Pochopit sa neda, ja nechapem ani seba, nieto teba 
Ale je fajn, ze to vies aspon nejako opisat, ja ani to, ale zatial ani to nepovazujem za urgentne a potrebne -skratka, oblbnem hlavu a ta zblbne komplet mna
Nieco si vymysli (urcite mas nejaky napad v hlave, len si leniva prijat ho)
Vsetko v dobrom, mam ta rada
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem. Neviem, ci novy podnet, momentalne som vo faze zbavit sa vsetkeho, co si vyzaduje moju pozornost. Deti a draheho do toho neratam. Pride mi sialene takto verejene pitvat svoje vnutro, utesujem sa len, ze aj zopar velkych umelcov bolo polosialenych. a mozno sa najde este niekto podobny.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nepokoj v tvojej hlave nepoznam...
ale poznam ten svoj a za tie roky veľmi dôverne, dokonca mám pocit, že ma už nikdy neopustí a ja sa s ním musím naučiť žiť, ale sú lepšie aj horšie dni
Okoliu to už ani nevykladám, veď mi viditeľne vlastne ani nič nechýba
tak si doprajme užiť si naplno aspoň tých lepších dní
držím palce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ty si moja krvna skupina, 
len ja potrebujem občas paru vypustiť aby som sa neošalila. Žeby sa len s tým zrovnať a neprísť napríklad o ucho? Už máš dieťa doma? Prajem krajší zvyšok prázdnin. Skús http://www.youtube.com/watch?v=gv2AiQ9WfF4&feature=related
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja to chápem. Niekedy sa cítim rovnako. Neviem to popísať čo to je ale chápem.
Neznášam napr. otázku ako sa máš. Neviem na to odpovedať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Na take je skvela odpoved "Stale lepsie a lepsie" a podane s nadhladovym podtonom zodpoveda za vsetko.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je to možné, že nie len ja sa cítim nemožne?
Veľa ľudí ma pozná ako ráznu ženu, schopnú rozhodnutí rýchlych a dobrých.
A ja sa cítim niekedy ako stratená, ako keby som nevedela kde je sever.
Teraz sa mi podarilo niečo o čom som snívala 20 rokov. Už som sa s tým rozlúčila a teraz to prišlo. A ja mám niekedy pocit, že to nepríjmam.
Lenže už teraz musím.
Jeden deň vstanem a myslím: kašlem na to nejdem nikde, atď.
Druhý deň vstanem a myslím: Idem, idem, idem a bude to dobré.
Myslím na svoje deti, oni mi veria a obdivujú ma, vedia, že pri mne bude všetko dobré. A tak, ono to byť dobré musí.