Ja mama

Sú chvíle v živote, ktoré si dokonale vychutnávam a ten skvelý pocit v sebe "živím" niekoľko dní... chvíle, keď ma niekto za niečo pochváli, keď sa niečo vydarí, keď ma moje dieťa spontánne objíme a povie, že som jeho najlepšia mama /na odpoveď, že som jediná mama, ktorú má, zabodovala tým, že má ešte krstnú mamu a tá je tiež skvelá, ale ja som lepšia / a podobných okamihov je neúrekom.

Milē NM náš celý prïbeh už vyšiel ako ekniha. Podarilo sa nám to zrealizovať zatiaľ do takejto podoby.

V predzápisovom odbdobí a atmosfére nadšenia budúcoprváckej entity poskakujúcej u nás doma, ktorá sa pre istotu rozhodla, že už v škôlke nebude kývať na pozdrav z okna, lebo to v škole robiť nebude a chce sa už trénovať ako školák, sa ja dopracujem k propagačnému CDčku ZŠ. So zvedavosťou, že čo nové a čo lepšie, než bolo za našich dobrých čias, si sadám za PC a v prvých troch mirkosekundách sa celé moje nadšenie a očakávanie rúti dole Gerlachom podporované zlovestnými tónmi vylúdenými prenosovým médiom.

Milí moji!

...aká úzka je hranica medzi láskou a zabitím...

- miláčik, ako by sme zabezpečili aby sa ponožky spod postele dostali do práčky?
- noo...dones práčku, nahni ju a skús ich poprosiť...ale pekne poprosiť!

Na všetko nové, väčšie, luxusnejšie si za pár týždňov zvykneme. Hoci chvíľu chodíme s hlavou v oblakoch a naše srdce sa raduje, všetko časom zovšednie a pôvodná nenaplnenosť či mrzutá nálada nás môžu prenasledovať aj vo svete luxusu.

Pocit bohatstva totiž nie je zárukou šťastia. Ale aj napriek tomu, že o tom vieme, často po veľkom bohatstve túžime a týmto spôsobom vychovávame aj naše deti.

Poznáte to: Deti prídu tretí deň zo škôlky/školy a už majú sople! ZNOVU!
Keď nie sople tak kašeľ....

Tak minulý rok som to prežívala každý tretí týždeň. Pochodili sme okrem obvodnej lekárky, krčné- ušné, röngen, alergologičku...Kopec vyšetrení, kopec liekov, cestovania, čakania...aj to asi poznáte!

Na začiatok vtip:

Psychiater sa pýta pacientky:
- Prečo vás sem priviedli?
- Asi preto, že mám veľmi rada palacinky...
- No to je čudné, však aj ja mám rád palacinky...
- Naozaj, pán doktor? No tak príďte ku mne na návštevu, mám ich plnú skriňu...