Ja mama

Mala som 32 rokov, 3 deti a manžela na týždňovkách druhý rok. Doma som bola nekonečných 9 rokov a patrične mi z toho “šibalo”. Deti už chodili do školy a škôlky, ale ísť do práce nemalo zmysel, ráno deti poroznášať, potom pozbierať, stále bolo niektoré choré.
A ja som bola chorá z večného upratovania, varenia, prania, riešenia konfliktov medzi deťmi a motania sa po byte. Nič z toho som nerobila rada. Nič z toho som nerobila dobre. Nič po mne nebolo vidieť. Uvarila som obed, po niekoľkých minútach ho nebolo a aj to bola aspoň polovica domácnosti s niečim nespokojná. Umyla som riad, vzápätí tam bol ďalší a o poriadku ani nehovorím. Ak som sa aj k nemu po tažkom boji dopracovala, čo myslite ako dlho vydržal pri 3 deťoch?

Život má pre nás pripravené nejedno prekvapenie. Za niektoré si môžeme sami, pri niektorých sa môžeme vyhovoriť na osud a niekedy je to jedna k jednej. Asi tak tomu bolo aj v prípade môjho štvrtého tehotenstva. Dvanásť rokov som utekala z domu od mojich troch zlatých detí a iných milých povinnosti, aby som sa tam pripútala na ďalšie tri roky. Napriek všetkému som sa na štvrté dieťa tešila. Ambiciózna žena vo mne sa asi naozaj potrebovala vyrovnať s úlohou mamy na plný úväzok a tak som dostala ďalšiu šancu.

Niekedy dávno, keď som mala ešte menej rozumu ako teraz, som tvrdila "Chcem mať štyri deti, ale po prvom ma to prejde". Aj ma to prešlo aj štyri deti mám. V skutočnosti som mala naplánované dve deti a päť rokov materskej. Ha, ha, ha smejem sa hlasno. Náš rodičovský plán sme prekročili o sto percent a doma som zatiaľ dvanásť rokov. Keď som tak výborne začala, inak to dopadnúť ani nemohlo.