Ariesa, veď všetci sme len ľudia
.
A aj mama je len človek - a aspoň občas chce mať svätý pokoj...
To mi pripomenulo ďalší blog na NM - o "lenivých" rodičoch .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ariesa, veď všetci sme len ľudia
.
A aj mama je len človek - a aspoň občas chce mať svätý pokoj...
To mi pripomenulo ďalší blog na NM - o "lenivých" rodičoch .
georgina - to som nevedela že ti si odborník na všetko
asi si si kúpila patent na rozum
čo mali výpredaj
vieš o tom ,že ked robíš všetko tak nerobíš nič poriadne
a k tým detom : neviem si vôbec predstavit vychovávať svoje deti podľa neakých knižiek ,ja si myslím že každý rodič by mal poznať svoje deti a mal by vedieť ako na nich a to v žiadnéj knihe nenájde a verte na každé dieťa ničo platí
a taká výchovná nikdy nezaškodí
Ad. 1. prirodzene rodicovstvo nie je vymysel /len/ psychologickych studii zakotvenych v pevnych vazbach knih, je tu odjakziva... Kazdy, kto chce to ma v sebe . Vid. tzv. "primitivne" kmene a civilizacie. To naco nasi psychologovia pracne prichadzaju, oni dedia z generacie na generaciu asi odjakziva. Tj. nepotrebujes na to ani jednu knihu, staci otvorit srdce
Ad. 2. Georginu poznam osobne nieco cez rok. Marek pozna Georginu cca 15 rokov a mozeme ti potvrdit, ze veci robi poriadne. Vychovava svoje deti bez fyz. trestov. Vie co je asertivita. Viem. Neraz som ju skusala svojou tvrdou hlavou /nie umyselne/... Mala moznost sa x krat urazit. Neurobila to...
Nechcem Geo obranovat. Ona to totiz nepotrebuje. To su len moje a Marekove skutocne, niekolkorocne skusenosti
polárka - ked nechceš niekoho ohajovať a ešte ktomu to ani nepotrebuje tak to nerob.
geo nemusíš ohajovať a verím že to nepotrebuje ved je to pani dokonalá úžasná atd.....
poznám také typy a veľmi dobre ale škoda ja také nemusííím
Je super, ze na teba georgina posobi ako dokonala, uzasna osoba. Na mna tiez.Aj ked je to len clovek z masa a kosti a urcite robi aj chyby, lenze nad nimi nebedaka a nemota sa v nich donekonecna.Zda sa vsak, ze teba dobre serie, ze taka je a ze ju tak mnohi beru, ako prirodzenu autoritu. No nic, absolutne nic ti nebrani v tom, aby si minimalne vyskusala byt taka aka je anka, aby aj teba ludia nebrali ako ufrflanu mrzutu so vsetkym vecne nespokojnu hundrosku, ale ako dokonalu uzasnu osobu.
lyduška a ti si sa s koňom zrazila či čo !!!!
JA som presne taká aká mám biť a taká aká chcem biť.
Ti sa môžeš opičiť po kom len chceš .
Ja som rada sama sebou
však si úbohá a podobať sa na teba alebo na geo ani zdaleka nie pre mňa ste čudáčky čo sedia celí den na nete a hladajú drýsty.
račéj stupin do ......ako sa na niektorú podobať
prajem príjemný deň
Hm...
Myslis si, ze ked niekto vyslovy svoj nazor ohrozuje tym tvoje JA ?
Ak nieco take citis, tak je to asi len preto, lebo hned druha veta sa nezaklada na pravde
polarka a kde si nabrala ten dojem ???
máš zo mna pocit že nemám svoj názor alebo sa cítim ohrozená alebo si myslíš že ked sem niekto niečo napíše ohrozí to moje JA
smiešne ako ta to vôbec napalo
ale pobavilo ma to !!!!
Ja som nevravela o tom, ze nemas svoj nazor. Vravim len to, ze zavidis. Ale aj to patri k zivotu.
Ja napr. zavidim /v dobrom/ matkam, ktore svoje deti porodili prirodzene .
polarka nemôžeš predsa niečo niekomu závidieť ked to nechceš !!!!
a neni som zavistlivá .
Ked to tvrdis....
ty sa naozaj chceš "biť"? No tak taká masochistka by som ja veru naozaj nechela BYŤ!
Ja viem najlepsie Keka, co mam a nemam robit. teba k tomu rozhodne nepotrebujem. Faktom je, ze ak mas nieco proti Geo napis jej radsej cez kontakt a nepis obtazujuce komentare
...prirodzene rodicovstvo nie je vymysel /len/ psychologickych studii zakotvenych v pevnych vazbach knih, je tu odjakziva... Kazdy, kto chce to ma v sebe.... Vid. tzv. "primitivne" kmene a civilizacie. To naco nasi psychologovia pracne prichadzaju, oni dedia z generacie na generaciu asi odjakziva. Tj. nepotrebujes na to ani jednu knihu, staci otvorit srdce...
Ďakujem, Jarka, ušetrila si mi kopec písmenkovania
Keka,je pravda,že každé dieťa je iné,ja mám štyroch chlapcov a tiež je každý úplne iný.Ale na všetkých,na všetkých naozaj platia tieto veci:
1.kľudné a tiché slovo
2.počúvať,počúvať,počúvať....
3.vysvetľovať,odpovedať a nájsť si na nich čas
a mysli si o tom čo chceš,fungujeme takto 20 rokov.
Fidorka
fidorka a aj si myslím
1.kľudné a tiché slovo
2.počúvať,počúvať,počúvať....
3.vysvetľovať,odpovedať a nájsť si na nich čas
napísať by som tu mohla kadečo ale to je pekne napísané ale niekedy sa to nedá dodržať.
k 1. neni som robot aby som bola stále kľudná bývam aj vytočená.
k 2. aj to to je pekné aj pravnidivé ale tiež niekdy nemáme toľko času.(môj druhý syn ked bol malí rosprával vkuse bol ticho iba ked spal a to doslova a do písmena )
k 3. to isté
starší syn má 20r. takže viem čo som vychovala.
a mladí má 13r. a bol a je mimoriadne žíví
niečo ma napadlo ked mal syn asi 5-6 rookov bola som s ním a s dvoma kamoškami v chorvácku a tá jedna mu vtedy sľlúbila 1€ ked vydrží 5-alebo 10 min ticho vieš ako sa musel strašne premáhať aby to vyhral)
viem očom hovorím ani teba tvoja mama nevichovavala podla knižky a vychovala ťa ,alebo nie ????
určite na teba niekedy skrýkla, určite si dostala nariť neskôr buchnát po chrpte ked si niečo spravila zle a žiješ.
Ja si myslím že to patrý k životu lebo taký je život dobrý aj zlý. A nazívať ked dam decku nariť že je týrané to je vrchl to je tá výchvná.
Vieš ako sa koľkokrát masmejem zo súrodencami ked pospomíňane nato čo sme všetko povyvádzali ked sme boli malí a mama nás naháňala po byte s prakerom.
A ako babka sedela nad mami ked sme hrali karty s veľkou varecou čo sa mieša zabijačková kaša a pri každéj hádke pri kartách sme dostali s tou varechou kam začiahla.
A sú z nás slušný ľudia.
a stou vašou umelou výchovou neviem čo vychováte zo svojich detí.
už dnes je problém stretnúť normálne zmýšlajúceho človeka a neskôr to bude ešte vetší problém.
podla mňa to nieje prirodzený prístup k detom ,prirodzený by bol len vtedy keby som to mala naozaj v povahe a bola by som naozaj taká.(stále milá, stále kľuná a stále priúravená sa venovať s úsmevomna tváry bez náznaku nervozity)
Ja stale akosi nerozumiem. Prirodzene rodicovstvo, ktore mimochodom krasne opisuje Joseph Sheppherd vo svojom clanku, naznacuje, ze je normalny proces. Pochybujem totiz, ze tzv. "primitivne" narody su roboti. Jednoducho sa nedopustaju omylov, ktorych sa dopustila nasa civilizacia. A podla mna jednou z nich je aj spojenie s prirodou, a zivot, ktory co najmenej zasahuje do kolobehu prirody a jej cyklov. Preto vedia co maju robit, aj bez prestudovania knih /holt mi si tu musime sem tam pomoct, ak chceme vypadnut z kolobehu, ktory akurat vychovava novych katov, pripadne obete/
Tieto narody deti netrestaju fyzicky. Su preto roboti ? Myslim si, ze nie. Skor mam pocit, ze maju uzasnu "technologiu" na vychovu buducich generacii.
Inak bita som bola aj ja. Zijem, som tu. Avsak, ked som bola bita citila som sa ponizena, zradena, nelubena. A kedze si to velmi dobre pamatam. A pamatam si aj ten obrovsky strach z otca /nie respekt, ale strach som z neho mavala/. Jednoducho nechcem, aby moje dieta muselo toto prezivat. Iste, prezije buchnat, aj facku, a dokonca by isto prezil aj nakladacku na zadok. Ale naco to robit, ked jestvuje "technologia", ktora je zalozena na inych principoch ? Nie na pseudoautorite vydupanej bitkou, a strachom... Co mi je platne, ze o 20 rokov sa na tom bude smiat, ked tu a teraz preziva utrpenie ????????
Takze v konecnom dosledku, je pre mna UMELA vychova, vychova strachom. Rodic /kat/ ponizi, potresta dieta /obet/. A na zaklade principu kata a obete dnes funguje drviva vacsina civilizovaneho sveta. Mozeme sa tvarit, ze to s nasou vychovou nema nic spolocne. A aj sa tvarime. No pravdou je, ze tzv. "rimitivne" narody ziju celkom inak a su omnoho stastnejsi, ako my
Keka,ja som tiež človek a nie robot a nikdy som netvrdila,že som stále kľudná.Ja mám všetkých chlapcov hyperaktívnych,majú to aj na papieri,to nie je chvála,ani sa neponosujem,to len na vysvetlenie,že to tiež nemám s nimi na ružiach ustlané.Ale keby som ich zakaždým čo som nervózna a nahnevaná otĺkala a dostali by facku za každé odvrávanie,tak by som nedosiahla ani polovicu toho čo teraz.Rokmi som sa ale pri nich naučila,že keď to ja nezvládam,to čo oni na mňa skúšajú,tak sa musím v prvom rade ja ukľudniť a potom môžem s nimi robiť poriadky.
A ohľadne výchovy mojich rodičov....keby toto čítala moja mamka,neverila by vlastným očiam.Od nej sme ani ja,ani jeden z mojich súrodencov nikdy a to skutočne je pravda,nikdy nedostali ani len po rulách.Moja mamka nevie ani hlasno zakričať.Otec ma raz švacol remeňom,to som mala asi 12 rokov a vtedy ho jeho mama-moja babina švacla tým istým remeňom po zadku,tak ako on mňa a povedala mu:Páči sa ti to,je ti to príjemné?Kto ťa učil takýmto manierom?Ja som to nebola,kde si to nabral?
Tiež by si takéto otázky mali položiť všetci rodičia,ktorí sa chystajú svoje ratolesti potrestať bitkou.
Iba toľko,to je môj názor na výprask ako trest,prieči sa mi to,nezažila som ho nikdy a nedoprajem to ani mojim deťom.
Fidorka, to som rada, že si to sem napísala. Stretla som sa totiž už niekoľkokrát s argumentom, že bez bitky sa nedá z dieťaťa vychovať slušný dospelý.
Takže tvoje deti sú už tretia generácia, ktorá je vychovávaná bez bitky. O tvojom otcovi a o tebe vôbec nepochybujem, že ste slušní ľudia a v prípade tvojich detí sa minimálne o tom najstaršom (už dospelom) dá pokojne povedať, že vyrástol z neho tiež slušný človek.
A som presvedčená, že aj ďalší traja synovia budú v budúcnosti úspešní, empatickí, milí, priateľskí a pohodoví dospeláci
.
Keka, nie som odborník na všetko, ani dokonalá, ani nemám patent na rozum... Knihy čítam preto, že v nich nachádzam veľa múdrosti a šetrí mi to čas a námahu pri spôsobe učenia metódou pokus-omyl.
O "výchovných" som linkla vyššie názor odborníkov.
Mimochodom, myslíš si, že odborníci (ktorí detskej psychike venovali skutočne veľa času a štúdia) tomu rozumejú horšie, ako my - bežní smrteľníci, ktorých často naši rodičia vychovávali metódami, ktoré nemajú s pozitívnym (prirodzeným, citlivým... atď.) rodičovstvom nič spoločné?
No, tu by som si dovolila zmienit jednu skutocnost o odbornikoch. Moj muz je profesional-psychiater a sice problemu so synom(z mojho predchadzajuceho prispevku) teoreticky rozumel.. ale prakticka stranka vychovy zostala na mne..Po rokoch mi sukromne aj neskor pred inymi ludmi povedal ako si velmi vazi, co som spravila pre nasho syna a ze ocenuje, ze som sa nedala presvedcit pre sposob, ktory navrhoval on. Musim povedat, ze som sa riadila svojou intuiciou ( Klodik pozdravujem) a radami inych ludi, ktori zazili podobne situacie ako ja. v okamihoch, ktore som vtedy prezivala som citila, ze taki ludia rozumeju situacii viac, ako niektori odbornici, ktori opisovali teoriu. Pomohli mi skusenosti zien, ktore to prezili a mohla som vidiet vysledky..(som prakticky clovek, nechcela som skusat nieco, co nemusi fungovat)
Zuzka, veď netvrdím, že odborníci vedia úplne všetko.
Len si myslím, že ak nemám šajnu, ako by som mala postupovať, viem čo nechcem - ale neviem, ako by sa to malo robiť dobre (lebo som zažila výchovu, ktorú som v detskom veku pociťovala ako zlú a ani nikde v okolí som nevidela iný model výchovy), tak je lepšie si najprv niečo prečítať, poradiť sa s inými (alebo ísť ešte ďalej a vyštudovať pedagogickú školu) a potom vyselektovať podľa materinskej intuície, čo mi "sedí" a čo nie.
Zuzana
aj ja som toho názoru.
georgina- ako vychovavali teba to neviem ale asi nie moc dobre ked si teraz taká zakomplexovaná.
Moja mama bola rozvedená a vychovavala nás sama a myslím že nás vychovla prirodzeným a citlivým spôsobom mala nás hrozne rada aj má a snažila sa biť knám spravodlivá (aj teraz ked dá peniaze jednemu lebo potrebuje dá aj druhým dvoj aj ked nepotrebujú to aby bolo spravolivé.)
aj ked nie sa jéj to vždy podarilo ,bitku sme dostali ked sme niečo vyviedli . Ale ja pod bitkou rozumiem že som dostala buchnát po chrpte alebo náa mama naháňala sprakerom to aby si neničila ruky,ale vždy to bolo primerané a skôr to skomčilo vždy smiechom ako s plačom.Ale bola to sranda veľakrát na to spomýname samozrejme vdobrom a nasmejeme sa natom ešte aj teraz .Veľakrát mama vypenila ked prišla z roboty a nebolo porobené a tak ,a som tu.
no a nemyslim si že mi jednoduché ženy od plotne sme múdrejšie od odborníkou psychologov ale si myslím si že
ja
som najlepší odborník pre moje dieťa ( samozrejme mám na mysli normálne zdrave dieta)
a geo ked ty ktomu potrebuješ študovať tak študuj
ja to mám asi vrodené myslím to materstvo
robím pre svoje deti len to čo si myslím že je pre nich dobré ked porebujú pohladiť -pohladim,ked poterebujú poradiť - poradím, ked potrebujú buchnát po chrpte - tak dostanu buchnát a čas ukáže
a vieš čo je natom super že si vôbec nemyslím (pri tom buchnáte) že je to moja vina ,že ja som zlihala preto a preto ale dostanú ho zato ze si ho zaslúžia a majú vlastný rozum a majú ho aj používať a nie robiť kraviny.
ale deti robia kraviny a mami dávajú po riti .
a tak to má biť.
hmmm....
ale deti robia kraviny a mami dávajú po riti .
a tak to má biť.
Nesúhlasím - nemá to tak byť.
Moja cesta k mojmu modelu rodicovstva bola velmi trnista..mozno povedat metodou pokusov a omylov..a naucila som sa viac ako som predpokladala..
Zakladom mojho rodicovstava bolo, ze obe deti boli chcene a planovane, no takisto so vedela, ze chcem vychovat inak ako som bola vychovavana ja. Moja predstava bola mat deti, ktore su dobre vychovane ,posluchaju a sme jedna stastna rodinka. Uz moje prve dieta, Syn (teraz 8 rocny) mi kompletne znicil predstavy o rodicovstve. Od miminka nespal, bol placlivy, obdobie vzdoru sme prezili s kazdodennymi zachvatmi placu (v pohode bol schopny plakat 45min a odmietal utisit..), viackrat odpadol do bezvedomia a skoncili sme na pohotovosti.. a boli postaveni pred rozhodnutie, nastavit ho na liecbu alebo vydrzat..tak som sa zatala a povedala si, ze to dokazeme. A dokazali sme to. Naplno som sa mu venovala a vela preplakala, lebo jeho psych. vyvoj nebol na urovni inych deti v jeho veku, dlho nechcel rozpravat,bol hyperaktivny, odmietal komunikovat aj v skolke a nezapajal sa do aktivit. A potom sa to jedneho dna zlomilo a uplne obratilo, teraz je z neho tretiak s najlepsim prospechom v triede, najvacsi poklad mojho zivota.Jeho vychova bola to najtazsie, s cim som sa doteraz stretla a cely cas som vedela, ze to je nasa jedina sanca, ze ak to nezvladnem, budem mat dieta s psychickymi poruchami..Viem, ze som urobila vela chyb, no a padlo aj par vychovnych (na zadok, na tvar nie)ale postupom casu som sa mu naucila rozumiet a pocuvat ho. Je obdivuhodne, co vsetko vedia deti zaregistrovat a prezivat, ak im to dovolime a nechame ich o tom hovorit. Deti sa dokazu zazracne rozvijat, ak nemusia svoju energiu investovat do potlacania (pre rodicov)"nevhodnych " emocii a zazitkov.
Moj druhy rodicovsky zazitok s malou(teraz ma 5 rokov, narodila sa , kde mal maly 3 roky) bol uplne iny. Mala bola sice velmi aktivna, ale inak sa vyvijala podla tabuliek.
Takze 2 uplne odlisne rodicovske skusenosti, za ktore som Bohu hlboko vdacna. To, co som sa naucila pri mojom synovi by som opisala nasledovne:Ked clovek vytrva a nevzda sa, aj najvacsie utrpenie sa moze casom pretavit do zivotneho pozehnania.
Je obdivuhodne, co vsetko vedia deti zaregistrovat a prezivat, ak im to dovolime a nechame ich o tom hovorit. Deti sa dokazu zazracne rozvijat, ak nemusia svoju energiu investovat do potlacania (pre rodicov)"nevhodnych " emocii a zazitkov.
Ked clovek vytrva a nevzda sa, aj najvacsie utrpenie sa moze casom pretavit do zivotneho pozehnania.
Zuzka, nemám čo dodať a tvojmu komentáru
zuzana vieš čo sa my natom páči ?
že aj ked máš manžela psychologa kak píšeš svoju vlastnu skúsenosť s deťmi anie neaké taľafatky z neakéj študie vždy je to len o tebe a tvojom dieťati a matka si k nemu ked chce cestu nájde aj sama ale ako píšeš treba chcieť a mať svetú trpezlivosť.
Keka
pred nedavnom som citala tvoj blog Sloboda nazoru. Neskor sem prispela Dreyka s blogom, kde sa maju "vyjasit" vsetci co maju niekoho v zuboch. A este neskor napisala podobny blog Jamajka.
Tvoje komentare sa velmi zle citaju. Pretoze tym sledujes jedine : ponizit, zhodit, urazit.
Je fajn ak clovek vie, ze ma slobodu nazoru, ale tiez by ju mal vediet slusne vyuzivat. Ak mas s niekym problem. Mpzes mu napisat cez kontakt. Mnoho ludi totiz ktorych zaujima tato tema, nie su zvedavi na taketo komentare.
Mimochodom Geo si nikdy nevidela. Nevies, ako zije a co robi. Tak mi je zahadou, ako rychlo si s clovekom hotova . Bud mas vestecku gulu, alebo neviem.
polárka teraz vôbec neviem prečo to sem pletieš
a ked sa ti moje komentáre zle čítajú tak ich jednoducho nečítaj a hlavne netrep koho ponižujem, zhadzujem a urážam ?
Mimochodom tú tvoju Geo ani nepotrebujem vidieť aby som vedela že sňou nesuhlasím a ani nebudem súhlasiť lebo jéj názory sú my cudzie a pre mňa neprijateľné zdvôrazňujem pre mňa nie pre teba.
Nepovažujem, že ked zniekym nesúhlasím tak ho ponižujem atd...len si vyadrujem svoj nazor tak ako ty a tu ostatné a že nieje totožný s tým tvojim NO bohužial,ale pre teba ak máš s tým problém chod sa sťažovať na lampáreň.
Abud taká zlatá nepleť to sem ked máš neaký problém založ si vlastný blog.
Jarka, nechaj tak. Kekine komentare vypovedaju O NEJ, nie o tebe alebo anke ci niekom inom. Kazdy si usudok urobi sam.
Mas pravdu Lydus .
Ved nato by ste mali myslieť ale podľa mňa vy !!!
a je pravda že si každý urobí úsudok ale aj o vás.
Isteže .
Draha Keka,
manzel je psychiater a hladanie mojej vlastnej cesty bolo nelahke..vela omylov ..inak ja som prestudovala skoro vsetku dostupnu literaturu o psychickych poruchach u deti a ich management, nasla som tam vela inspiracie a postupov..no ako spominas prestudovanie teorie neznamena, ze danu vec budeme vediet uplatnit v praxi..preto sa zucastnujem takychto diskusii, aby som hladala nove napady, porovnavala svoje nazory s nazormi inych, vypocula si, co inym funguje,...osvedcilo sa mi, ze ked inych pocuvam bez predsudkov, dostanem vela dobrych rad a ked som vyskusala veci, o ktorych som bola presvedcena, ze nemozu zabrat, otvorili sa mi nove moznosti..
výcova detí je vždy o svetéj trpezlivosti
a vždy je to s neistým koncom nevieme ako to dopadne.
vaše dieťa niekoho v živote stretne kto ho ovplivní (negatývne)a celé vaše úsilie je v čudu.
S prvými dvoma vetami súhlasím.
S treťou nie.
geo asi si ešte nepočula že aj deti z dobrých rodím (to nemyslím bohatých)sú narkomani a podobne.
vieš nemusíš súhlasiť ale aj také osudy existujú.
viem čo si myslíš ,ze ak má dieťa dobré základy tak sa to predsa nemôže stať lebo je dobre vychované.
Keby to tak fungovalo tak by to bolo pekné,ale bohužial.....
Keď myslíš....
uvazujem a aj tak nenachadzam suvislost medzi "dobrymi" rodinami a prirodzenym rodicovstvom...
ani narkomanmi a prirodzenym rodicovstvom...
Ale zaujimave je, ze v tzv. "primitivnych" spolocenstvach /kde sa prirodzene vychovava/ ziju ludia stastnejsie
Jarka, naozaj asi nebude pocit šťastia "zakotvený" v majetkoch a mamone
Tu: http://adam.cas.sk/clanky/3605/kostarika-je-najzelensia-a-najstastnejsi… som si prečítala:
Britská ekonomická spoločnosť New Economics Foundation vyhodnotila súčasný „index šťastnej planéty“ (HPI) alebo skutočný index životnej úrovne pre väčšinu krajín sveta.
Tento index vraj reálne odráža životnú úroveň, pohodu, šťastie a ekonomickú prosperitu ľudí. Z merania, ktoré sa skladalo z niekoľkých parametrov vyšla spomedzi 143 krajín sveta vyšla ako absolútna jednotka Kostarika nasledovaná Dominikánskou republikou a Jamajkou.
Happy Planet Index pre rok 2009 z veľkej väčšiny obsadili krajiny latinskej Ameriky. A zaujímavá je na prvý pohľad siedma priečka, kde sa objavuje Kuba. Index totiž nezohľadňuje len ľudské práva podľa európskej normy, ale kladie silný dôraz na psychologické šťastie a pohodu ľudí, ktorí v krajine žijú.
A tu: http://www.exil.sk/?id=1067&tree_id=99800 píše Slovenka o svojom dlhodobom pobyte v Kostarike:
...na Kostarike všade sú deti, strašne veľa detí. V Európe vidíš množstvo starých ľudí a deti skoro žiadne. Spoločnosť je zžitá s deťmi. Je bežné, že sú zavesené na svojej matke, alebo ideš napríklad do banky a tam v rade, keď ľudia čakajú pri okienkach, sa naháňajú po veľkej hale. U nás je zvykom stále dieťa napomínať, aby nehučalo, nekričalo, bolo slušné. Aby sa nesprávalo "ako dieťa". A tam sa s tým dieťaťom ráta. Každá žena tam musí mať dieťa. Tamojšie ženy mali krivky, vyzerali sexi, ladne sa pohybovali, a teda miery 90-60-90 veru nemali. Pre mňa to bola na prvý pohľad oslava ženskosti, telesnosti ako takej, akceptácia samých seba.... To by som chcela vyzdvihnúť mali veľké boky, plne prsia a boli v pohode.
...už ani neviem povedať, čo je to rozvojová krajina a čo pokrok. Či je naozaj pokrok, keď každý má auto? Musíš sa na to pozrieť z toho pohľadu, že ide o tropickú krajinu. Takže oni nepotrebujú mať murované domy, domy sa tam stavajú z dreva alebo prefabrikátov.
Myšlienkou tých príbytkov je ochrana proti dažďu, vetru a teplu vytvárať tieň. Takže tie domy na nás síce môžu pôsobiť chudobne, ale spĺňajú funkčnosť, ktorú oni potrebujú. Teplú vodu tam nemajú, ale v skutočnosti ju nepotrebujú.
Tam som dokázala žiť oveľa jednoduchšie. V Bratislave máš viac možností, stále na teba útočia plagáty zo supermarketov, možnosti nákupov, výhodné akcie, kupuješ aj to, čo nepotrebuješ...
My strašne veľa rozmýšľame, tá naša koncentrácia energie je v hlave. Keď niečo povieme alebo zareagujeme, najskôr si to premyslíme. Pre Latinoameričanov sú najdôležitejšie emócie, pocity, ktoré prejavujú z celého srdca. Sú oveľa usmievavejší a srdečnejší. Pohodu im vytvára možno to, že žijú tu a teraz a prežívajú to, čo práve majú.
"Pre Latinoameričanov sú najdôležitejšie emócie, pocity, ktoré prejavujú z celého srdca. Sú oveľa usmievavejší a srdečnejší. Pohodu im vytvára možno to, že žijú tu a teraz a prežívajú to, čo práve majú."
Podla mna nie mozno, ale urcite...zit v pritomnosti, tu a teraz- to je dolezite.
Moj dvojrocny syn si zmyslel, ze chce umyvat riady, teda macat si ruky pod tecucou vodou.ked mu to nedovolim skrieka a hadze sao zem. doteraz to nikdy nerobil. neviem co s nim mam robit, skusala som sa ho chytit za ruky a pomaly v pokoji ho ukludnit. ale robi ti stale, vzdy ked umyvam riady, alebo cokolvek robim v kuchyni, pride, pritiahne si stolicku, vylezie na nu a maca si ruky vo vode, uz som ho aj nechala nech si ich tam maca, par krat som ho nechala nervacit, raz ked to urobil asi desiaty krat za sebou tak som stratila nervy a dostal na zadok. rychlo som potrebovala dovarit a zavazdal mi tam, nevedela som ho odtial odtrhnut, ja som tu stolicku dala prec, on ju doniesol a tak dookola tak som stratila nervy. neviem co mam robit, viete mi poradit nejaku ucinnu vychovnu metodu, ktora by dvojrocnemu dietatu vysvetlila, ze nemoze umyvat riady pretoze su tam noze moze sa porezat, pretoze nemozeme mat stale pustenu vodu,... som zufala.
Linda, čo dať trochu vody do lavórika, do vody plastové misky, plastové príbory, plastové poháre.... atď., lavór položiť na stoličku a nechať synčeka, nech umýva, koľko sa mu žiada?
Deti sa učia napodobňovaním a je vhodné ich podporovať v tom, keď nám "pomáhajú". Aj keď to trvá dlhšie, aj keď je tá "pomoc" viac na škodu veci, ako na pomoc, aj keď... atď.
.
A skús si prečítať trebárs ešte tento blog: http://www.nanicmama.sk/ja-mama/deti-su-ako-kopirky
Georgina dakujem krasne za radu, uz aj budem bezat pre lavor ked sa zas bude rutit ku aj so stolickou :)
Linda, rado sa stalo
A nezabudni potom synčeka vychváliť, ako krásne tie poháriky, misky a ostatné poumýval . A vodu, porozlievanú na dlážke, môžete tiež potom poutierať spolu
.
LindaS
u nas Matko umyva aj zameta . Bodaaaj by im to vydrzalo az kym sa neosamostatnia
Svoj nazor na vychovu som uz strucne vyjadrila, ale pri citani vasich prispevkov citim potrebu sa este raz vyjadrit.
Bitka - ano, ci nie?
U nas v polepsovni sme hrdi na to, ze nepouzivame fyzicke tresty. Zastavame nazor, ze nasilie plodi len dalsie nasilie. Ak dietatu vysvetlim, preco nesuhlasim s tym, co robi, mam moznost ho presvedcit a ono ma moznost svoje konanie prehodnotit. Ak ho zbijem, vyvolam v nom pocit hnevu, lutosti, pripadne nenavisti. A stracam moznost presvedcit ho. K tomuto vedieme aj nase dievcata. Nie nasilim, bitkou, agresiou riesit svoje konflikty, ale rozhovorom, argumentovanim. Nie vzdy sa nam to dari. Mnohe z nasich dievcat totiz zazivali doma bitky, krik, agresiu, vela trestov, malo odmien, malo pochval.
Anka, cenim si tvoje nazory na vychovu, obdivujem, ze si scitana, mas prehlad a k vychove svojich deti pristupujes s respektom voci nim. Verim, ze maju sancu na to, aby z nich vyrastli skveli ludia.
Zuzana, pises, ze tvoj manzel je psychiater, odbornik, napriek tomu kvituje tvoj instinkt a tvoje vychovne pristupy. Zaroven vsak pises, ze si vela precitala, prestudovala, sledujes nazory druhych. Myslim, ze prave v tom je to umenie - vediet spojit to prirodzene, co je v nas, s tym, co poradia aj odbornici. Som specialny pedagog, napriek tomu doma som "obycajna" mama so svojimi naladami, pocitmi, emociami, niekedy nervozna, niekedy trpezliva...ale nadovsetko milujuca svoje deti. To, co mi dalo vzdelanie, mi vsak urcite pri vychove deti velmi pomaha.
Eva
Toto je krasne napisane
dakujem
Eva
Ďakujem, Evka
Eva
Evka,veľmi pekne si to napísala.
Určite aj sama vidíš,že vychovávať vlastné deti doma od malička,je niečo úplne iné ako naviesť na správnu cestu dievčatá v polepšovni,naprávať chyby druhých je oveľa ťažšie.A určite aj vďaka tomu,čo v polepšovni zažívaš,máš na to takýto pohľad ako si teraz napísala...naozaj si to krásne vystihla.
dakujem, fidorka
Eva
Eva
veľmi pekne si to napísala treba si aj niečo naštudovať,prečítať ale treba hlavne pristupovať k detom tak ako to cítime ,indyviduálne ja mám dve deti a ku každemu som musela pristupovať inak to čo som mala vyskúšane na staršom vôbec neplatilo na toho mladšieho.Tak preto si myslím že napísať tu niekoľko zásad na výchovu a toho sa držať je blbosť.
Moje deti ked boli menšie dostali aj na riť odo mňa . Výchovnú
fungovalo to asi tak ked malí robil opakovane ničo zlé tak som ho upozornila ,vysvetlila ked to spravil znova tak som ho upozornila a vysvetlila už dôraznejšie a ked sa to znova opakovalo dostal na riť a pochopil.Samozrejme že som to nemohla robiť stále lebo bol by si zvykol aj na tú bitku tak som to riešila odvedenim do izby a ignoráciou a povedala som mu že ked sa ukľudní tak nech pride.
Biť mamou je majťažšia vec v živote a zároveň tá najkrajšia
Vobec neviem či som to robila dobre alebo zle ale s dobrým úmyslom a nemyslím že by som tým nejako ranila jejich dôstojnosť.
Ja som sa raz rozprávala o určitých veciach s jednou psychologičkou aj na tému "výchovnéj" a aj ona my povedala že ani psychologova sú neni v tomto za jeno
aj tam sa názory líšia.
keka,
suhlasim s ty, co pises, ze ku kazdemu dietatu traba pristupovat individualne, vzdy sa pousmejem nad vetou - "ako je to mozne, ved su surodenci, maju rovnaku vychovu"a suhlasim aj s tym, ze byt mamou je najtazsia a zaroven najkrajsia vec na svete a som vdacna zivotu, ze mam moznost toto zazivat.
Prave preto sa snazim aj vela citat, ucit sa aj od druhych a nebrat vychovu ako samozrejmost.
My doma deti nebijeme. To, co by som asi po bitke videla v ich ociach, mi za ten "vychovny" moment nestoji.
Eva
V zasade ja v tom nevidim problem, ze si svojim detom davala "vychovne". Ide o to, ako to mas upratane v sebe. Ked vies, ze si neurobila nic zle, nemas co riesit. Nemusis sa pred nikym obhajovat a nikomu skladat ucty, je to len na tebe.
Mozno keby si vtedy vedela to, co vies teraz, tak by si to zas riesila inac, ale to je zasa debata o tom, keby bolo keby. No mozne je vsetko.
Aj moja mama ma na vychovu iny nazor ako mala ked vychovavala nas. Ludia sa menia, ludia robia chyby a stale sa ucia...a ani cely zivot nestaci na to aby sme sa naucili vsetko. Jedno vsak mozeme vzdy...odpustit najma sebe...vsetky omyly a krivdy a chyby, ktore sme mozno vtedy ako chyby nevideli.
ty zase "valis"
lyduscha nemylím si že by som to teraz riešila inak lebo stále nemám dojem že capnutie po riti. Je nejaká bitka ja by som to ani bitkou nenazvala je to len rýchlejší výchovný prostriedok.Ked to nešlo inak.
Ale memyslím tým že som ho zdrapla za ruku a bila hlava nehlava snervami ako to aj ja niekedy vidím vonku a tiež sa my to nepáči.Ja som capala s láskou rozumieš ?
lebo sú to moje deti.
Nieeee, ok, pohoda. Takto.
Ide o to, ze sa v tomto blogu k tomu stale vracias, preto si myslim, ze ak to mas v sebe upratane, nemusis si to obhajovat aj pred svetom a pred tymi, co nebiju, chapes?
lyduscha takto som nato nepozerala ako ty !
a vôbec som nemala v úmysle sa obhajovať to nezvyknem,práve naopak som chcela poukázať nato že vôbec toho neľutujem a je to tak ako to má byť.
A ešte niečo v hlave si robím poriadok ešte začerstva,vieš ja mám len jednu hlavu na krku tak sa zaťažujem len podstatnými vecami.
Ok, to je najlepsie, upratovat "za pochodu" i ked to niekedy nie je lahke.
Clovek niekedy nema v umysle mnohe veci a predsa navonok vypalia uplne inac ako bol povodny umysel.
Preto sa tu "debati" aby sme na to prisli , lebo je najlahsie hodit cloveka do skatule: a ty aj tak nic nechapes.
Ja sa pytam, ked neviem, rozoberam veci z prava do lava a som rada, ked sa s druhou stranou da normalne "rozpravat" v ramci moznosti.
lydusha ale niekedy sa my zdá že pytváš až moc hlboko
Obycajne len v hlbke najdes podstatu problemu, nie na povrchu. Povrch je "povrchny" , tam su emocie. V hlbke je jadro a to, co je na povrchu vlastne ukryte, nevidis to. Nie vsetko biele je biele a cierne je len cierne.
Evulik,
dakujem
Eva
Na NM sa už veľakrát preberali rôzne výchovné metódy a diskutovalo sa o ich ne/vhodnosti. Písalo tu tiež o právach detí, telesných trestoch a podobne. (Linky na niektoré z týchto debát sú uvedené v súvisiacich článkoch).
Broňa mi dnes mailom poslala linky na dve veľmi zaujímavé webstránky. (Broňa, ešte raz ďakujem
.)
Jedna webstránka patrí nadácii Naše dítě a druhá Akadémii praktického rodičovstva. Na oboch stránkach sa píše hlavne o pozitívnom rodičovstve.
Čo to vlastne pozitívne rodičovstvo je?
Na stránke nadácie Naše dítě sa píše:
...rodiče dětem poskytují bezpodmínečnou lásku, bezpečí a podporu, tráví s nimi dostatek času a naslouchají jim. Zároveň stanovují jasné hranice a na špatné chování dítěte reagují vysvětlováním, resp. pokud je to nevyhnutelné, nenásilnou vhodnou formou trestu. Předcházejí tak psychickým či fyzickým trestům, které se snadno mění v týrání s poškozujícími následky.
...pozitivním rodičovstvím se rozumí chování rodičů založené na nejlepším zájmu dítěte, které je výchovné, posilující a nenásilné a které poskytuje uznání a vedení včetně stanovení mezí umožňujících plný rozvoj dítěte.
...přínos především spočívá v ochraně dětí před fyzickými i psychickými tresty. Děti, které jsou vychovávány s respektem a bez násilných prvků jsou kromě jiného více komunikativní, mají méně emočních problémů a lépe přebírají zodpovědnost za své chování.
....děti nejsou majetkem svých rodičů, bití není výchovný prostředek. Dospělí by měli respektovat osobnost dětí, jejich lidskou důstojnost a práva.
Jen málo rodičů umí se svými dětmi komunikovat, věnovat jim svůj čas, lásku a porozumění. Velmi snadno pak dospělí sáhnou k fyzickým či psychickým trestům.
O telesných trestoch sa na tejto stránke píše:
Proč se dospělí nechtějí vzdát trestů na dětech a násilných prvků ve výchově?
* spousta dospělých si plete význam slov: MOC a PRÁVO
* málo dospělých si uvědomuje, že děti mají stejná lidská práva, jako oni
* dospělí nerespektují osobnost dětí a jejich lidskou důstojnost
* rodiče se domnívají, že mají právo uhodit své dítě ve jménu disciplíny a kontroly „pro dobro dětí“
* mnoho rodičů bylo v dobách svého dětství obětí výchovy formou tělesných trestů, proto tento způsob převzali a pokračují v něm
* málo rodičů umí se svými dětmi komunikovat, věnovat jim čas a porozumění
Na stránke Akadémie praktického rodičovstva zase rodičov vyzývajú:
Poďte s nami porozmýšľať o význam odmeňovania a povzbudzovania vo výchove:
Ako? Akým spôsobom deti odmeňovať?
Môže prílišné odmeňovanie (vrátane pochvaly) aj uškodiť?
Kde je hranica odmeňovania a „uplácania" detí?
Prečo povzbudzovať? Čo tým ako rodič docielim?
Je pochvala a povzbudenie to isté?
Aké je to správne povzbudenie?
Čo je pre deti najvhodnejšou odmenou?
Myslíte si, že vychovávate svoje deti pozitívne?
Ako odmeňujete a trestáte svoje deti vy?