Geo,veľmi,veľmi,veľmi dobrá téma,ešte som nečítala odkazy na články,ale teším sa,určite si to prezriem a potom pridám aj svoj názor,len teraz musím odísť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Geo,veľmi,veľmi,veľmi dobrá téma,ešte som nečítala odkazy na články,ale teším sa,určite si to prezriem a potom pridám aj svoj názor,len teraz musím odísť.
Máš čas, Fidorka, ja som sa v tom hrabala celý víkend - je to naozaj rozsiahle čítanie, ale stojí za to si to pozrieť .
Odkazy su velmi zaujimave.
Nas skolsky "vychovny" system podla mojho nazoru, odraza vseobecne akceptovany "vychovny" obraz, kde je v ramci "vychovy" povolene takmer cokolvek /akoby deti boli iny zivocisny druhy, a vyzadovali iny pristup, ako dospeli/. Od pozitivnych ci negativnych manipulacii, po rozne druhy trestov, az po jasne rozlisenie nadradenosti a podradenosti ludi v systeme. V nasom malom Slovensku sa az prilis casto uplatnuje mocensky pristup ku komukolvek.
Ale nie je vsetkym dnom koniec. Vid. trebars Waldorfsky system vzdelavania na Slovensku
Polárka, tiež mám pocit, že by to šlo aj lepšie, ako "klasickým" spôsobom.
A dokonca to niekde aj ide.
Niekde to veru ide.
Len sa niekedy zamyslam, preco to u nas nejde ??
No, myslela som hlavne na tie lastovičky u nás, kde to ide - a to dokonca aj bez podpory štátu.
.
...mám iba jednu skusenosť...moja staršia Terezka chodila prvý ročník na základke na Kolibu.Malá škola, ktorá sa chválila prístupom ku detom, akože škola hrou, a aj poobede si ešte zdriemli, kto mal chuť, a nejaký gauč a koberce rodičia doniesli...
No, úplná lahoda, žiaden stres, pohodička, decko sa mi do školy tešilo.
Presťahovali sme sa, a do druhého ročníka nastúpila na Sibírsku...totálne komančovskú školu, a tam iné galeje...
Učitelky boli super, žiaci boli super...len naša Terezka mala problém s učivom...Jej spolužiaci už vedeli po anglicky spievať...základné farby, čísla...matematika, tak, ako sa má ísť v postupoch ministerstva školstva...deti tomu rozumeli, len mojej Terez to trvalo dlhšie...lebo nebola zvyknutá takým tempom ísť...
Myslím, že niekedy je fajn, haha, škola hrou, ale treba aj disciplínu...
Rada si prečítam Vaše skúsenosti
Cibinkals, myslíš, že s prísnou disciplínou sa dá naučiť viac a lepšie? Aj za cenu, že deti chodia do školy s plačom?
Alebo je vhodnejšie, aby sa deti v škole síce (možno) naučili menej teoretických vedomostí, ale naučili sa ich s potešením - a zároveň aby sa naučili, ako si poradiť a pohľadať si samé informácie, ktoré (aktuálne) potrebujú?
Príklad priamo zo školského života na túto tému: http://davidkralik.blog.sme.sk/c/152430/Ked-pisomka-dopadne-fakt-dobre…
Porovnavania su zradne. Naozaj velmi nerada porovnavam...Ale ak uz, tak porovnam s tym, co poznam dost doverne - slovenske (presla som nim) a spanielske skolstvo (zijem tu a pozorujem). To slovenske je v tomto porovnani na vybornej urovni...
Jahôdka, iste, porovnania sú zradné. Ale myslím si, že Viliam sa k tomu postavil naozaj zodpovedne a bral do úvahy nielen klady, ale aj zápory oboch školských systémov.
jahodka.....ak mas cas, prosim napis viac....dost by ma to zaujimalo, nie kazdy ma moznost ziskat info aj z inych krajin.....
Ja tiez dost casto pocuvam, ze u nas je to vsetko ovela lepsie, deti su "mudrejsie", maju lepsi vseobecny prehlad....atd.
ivet
ja_hodka, plne s Tebou suhlasim. Sestra zije dhlohobo v Spanielsku, no deti, da rozhodne do Slovenska do skol. Otras, zlomky sa ucia pomaly v piatej triede, vacsina ludi tam ma zakladne vzdelanie .... Skola hrou, ucite to je fajn. No cestujem uz par rokov a otvorene nesuhlasim so sukromnymi skolkami. Umelo tlacime na to, aby sme mali sukromne zakladne skoly, alebo aby boli spoplatnene nielen zakladne ale aj stredne a vysoke skoly. Pre porovnanie uvadzam, cena skolky vo Svajciarsku 2000 CH. Aby ste mi hned nepisali, ze zarabaju ovela viac, nie, zeny zarabaju do 4 000CH. Mesacne jedna dobra vysoka skola 4000CH. Dve deti 8 000CH, otec zaraba 12 000CH. Neviem to pochopit, lebo sa stale pytam, ak sa mu nieco stane, co potom? Francuzi to maju o cosi lacnejsie, normalna statna skola, nicim nevynimocna 1000Eur skolne na semester. Skolka priblizne to, co vo francuzsku, najotrasnejsia, najlacnejsia skolka okolo 300 eur. Spanielska skolka na mesiac, na 4 hodiny od 250 eur do 1500 eur. V zavislosti od mesta a kvality. Uz viem pochopit, preco spaniely maju problem mat aj jedno dieta. Casnicka v spanielsku zaraba 800eur, ako aj pokladnicka, upratovacka. Riaditelka banky zarobi 2500 eur, samozrejme, ze jedine dieta da potom do skolky za 1200-1500eur. No vacsinou 99% ludi, ma na vsetko hypoteku, uvery, leasingy. Ano v Amerike sa ucia super hrou, no preberu sotva polovicu uciva nez my na Slovensku. Mohla by som preberat vela krajin, lebo mam velmi vela priatelov z roznych krajin, no mali sme sa vyjadrit ku kvalite. Myslim, ze este stale je nase skolstvo v popredi. (Ak vam americani tvrdia, ze Anglicko je ich kolonia, myslim, ze k tomu netreba komentar a podobne vyroky).
Podotkla by som, ze Rusi maju dobre zakladne skoly. Ucia jazyk od 2 rocnika, v 5 rocniku pribudne druhy, a ked koncia zakladnu skolu, vedia s vami plynulo rozpravat. Co si dovolim tvrdit, z nasich studentov to dokaze asi zalostne 1%. Taktiez ostatne predmety maju dobre podchytene. Videla som knihy ....
Rozhodne by sme si mali velmi dobre zaplatit ucitelov cudzich jazykov, lebo je to podstatne. Lebo normalneho jazykara, ktory nauci nase deti, snad asi s lupov treba hladat. A ak by niekto odporoval, ze naco sa tolko ucit, ano, aj ja som tomu nerozumela, ale myslim, vseobecny rozhlad, cim viac informacii, znalosti z nas robi aj inteligentnejsich ludi. Tot moj nazor.
Kapka, opis španielskeho školstva si rada prečítam aj ja.
O švajčiarskych školách, dúfam, napíše Svetlanka. (Reč o nich je aj v diskusii pod Viliamovým "porovnávacím" článkom.)
A možno niektorá naničmama napíše aj o americkom školskom sytéme.
Ale celkovo k školským poplatkom - pozorujem, že veci sa dajú robiť rôznymi spôsobmi:
1. draho a dobre
2. draho a zle
3. lacno a dobre
4. lacno a zle
Myslím, že bez debaty je najlepšia možnosť číslo tri.
Ako píše Viliam, vo Fínsku je školstvo zadarmo (otázka je, aké platia občania dane - ale to už je asi o inom) a ich študenti majú v medzinárodnom porovnaní veľmi dobré výsledky.
No, ale aj tak - aj keby mali slovenskí študenti najlepšie výsledky, myslím si, že je vždy priestor na zlepšovanie.
Okrem toho - keď sa pozrieš do ktorejkoľvek štátnej školy na Slovensku, väčšina detí v nich nevyzerá veľmi nadšene, že tam sú. A to je podľa mňa tiež podstatná vec - či sa deti učia s radosťou, alebo z donútenia.
Na Slovensku nie je trend umelo tlačiť na zvyšovanie počtu súkromných škôl. Pokiaľ viem, trend je práve opačný - všetkým alternatívam k štátnemu školstvu sú úradníkmi sústavne hádzané polená pod nohy.
Naozaj by ma zaujímalo, prečo tomu tak je.
"všetkým alternatívam k štátnemu školstvu sú úradníkmi sústavne hádzané polená pod nohy.
Naozaj by ma zaujímalo, prečo tomu tak je....."
....toto plati nielen, co sa tyka skolstva, ale napr. aj socialnych sluzieb.
Vseobecne sa statne institucie na Slovensku boja konkurencie sukromnych zariadeni....to len na okraj.
ivet
Presne.
Nemôžem si pomôcť, sústavne ma v tejto súvislosti napadá len jedno - ak by boli alternatívne a/alebo súkromné aktivity akéhokoľvek druhu naozaj také zlé, prečo nenechať ľudí, aby sa o tom presvedčili sami a zavrhli ich?
Nie je to skôr o tom, že sa úradníci boja, že by ľudia prišli na to, že sa to dá aj inak a lepšie, zavrhli by (akékoľvek) štátne inštitúcie - a tým pádom by prišli úradníci o svoje teplé miestečká?
Mozno to je len moj klamny dohad, ale aj z praxe mne vychadza jedno a vysvetlim zas na mojom odbore:
- sukromny subjekt vie poskytnut tie iste sluzby minimalne tak dobre, ak nie kvalitnejsie -a ak chce uspiet v konkurencii, musi sa stale tiez vzdelavat, vzdy sluzby zaatraktivnit, modernizovat vzhladom k dobe a moznostiam, atd, atd....To vsetko je schopny zabezpecit s par ludmi a jednoduchym uctovnictvom. Toto vsetko sa da v uplnej pohode bez tej neskutocnej masinerie uradnikov, niekolko -stupnovych odborov a schvalovacich postupov - to vsak vsetko stoji peniaze-platy, odvody z platov , naklady na prevadzku ...atd....mnozstvo uradnikov jednoducho vzhladom k vykonu ani na seba ani nevyrobi......ale na druhej strane sa da len v tejto masinerii mnozstvo penazi "stratit"......ani jeden sef odboru z mesta sa nevozi na skodovke/ak sa vobec vozi za svoje .
Kdezto mne neujde ani ucet za kancelarske spinky a viem presne, kde, kto a kolko robi......
Statne institucie sa ohanaju navyse sluzbami "zadarmo" ktore zadarmo davni nie su.....klienta stoja casto tolko, kolko od sukromneho poskytovatela.
A pristup: je o ludoch. Ja ludom zaplatim, ale chcem vykon- oni maju na vyber- za dobru pracu su aj ohodnotení a ak su ohodnotení dobre, viem, ze ju budu robit dobre a kvalitne. Dobre su ohodnoteni vtedy, ak je dobra spatna vazba- co je u nas uplne priehladne-bud klient je spokojny, alebo nie je.
Kdezto pri statnych- zamestnanci sa mozu aj potrhat a su vzdy ohodnotení rovnako- patricne k tomu podavaju aj vykon.....motivacia ziadna, tak co sa bude kto driapat. Trzby idu do jedneho velkeho nepriehladneho vreca. Ja viem o kazdej korune, ktora sa zarobi a kam pojde.
ivet
Ivet, myslím, že si trafila klinček presne po hlavičke
.
Jazyky na Slovensku....absolutny suhlas! Moje decka sa ucia anglinu pat rokov a vedomosti su zalostne, resp. katastrofalne.....hodnotene su vsak vzdy na vyborne.....
ivet
No jazyky....ked si vezmem, ze Lucia ma anglictinu od 6 rokov a hovorit zacala az minule leto...ach jaj. Ale teoriu, gramatiku, citanie- to ovladala na jedna, pisany text prelozila hore dole, aj hovorenemu slovu rozumela...len konverzacia ostala niekde mimo....
Neviem v akom rozsahu mala jazyk (kolko hodin tyzdenne), ale za klasicke dve hodiny do tyzdna sa bez toho, aby sa iniciativne angazovala sama (pozeranie filmov v povodnom zneni, citanie knih v originalnej verzii, pocuvanie CD..atd.)neda cakat, ze jej ucitel "naleje" do hlavy schopnost konverzovat. A na odbornych skolach sa viac priestoru na jazyky asi neda najst...Je to (a celkom spravne), zalezitost jednotlivca. Chyba podla mna je to, ze ludia cakaju, ze sa to dieta musi vsetko naucit v skole a doma uz tomu nevenovat ziadny cas a namahu. Tak sa jazyk ucit neda. Mam znamu, ktora chodila na bilingvalne gymnazium a aj v tretom rocniku mala este mensi problem konverzovat uplne spravne...Zvladnut jazyk perfektne je zalezitost niekolkych intenzivnych rokov. A ten, ktory sa musi snazit najviac, je ziak.
Doma mala s kym konverzovat? So mnou? Naco je potom skola, ked chyba je podla teba v tom, ze sa nenaucila hovorit sama od seba doma? Luciina ZS je jazykova. Tak clovek logicky cakal, ze sa na jazykovej skole nauci AJ hovorit.
Lydusha, ak aj dieta na jazykovu skolu chodi, este neznamena, ze ma taky talent, ze sa doma nemusi uz jazyku venovat. Staci, ak si bude opakovat ucivo, citat lahke, postupne tazsie texty a pod. Konverzaciu sice rodic zvladat nemusi, ale moze najst sposob, ako si overit, ze sa dieta cosi aj naucilo. Napriklad ho necha, nech mu dane slovo povie ako vie a potom slovo zopakuje po pismenku. Skola je zakladny kamen. Vedomosti su len a len na zaujme dietata nieco sa naucit a na rodicovi dieta spravne usmernit. Moja dcera sa uci francuzstinu. Ja francuzsky neviem. Ucim sa s nou. Necham ju nech mi to povie ako vie a necham ju, aby mi to prelozila. Ak treba, hladame aj v slovniku.
Ivet, s jazykármi je to na Slovensku naozaj bieda. Ak niekto výborne ovláda cudzí jazyk a dokáže ho navyše aj učiť, prečo by šiel do školstva, kde je mizerný plat a navyše - čo si budeme nahovárať - ako učiteľ by mal mizerný sociálny status? Radšej ide do súkromnej firmy a za svoju výbornú prácu si dá aj riadne zaplatiť.
A tak v školách veľmi dobre učí jazyky iba pár nadšencov. Žiaľ.
Čo sa týka známkovania u nás - systém podrobne rozobral Viliam v článku o našom školsve. Tiež je to dosť podivne vymyslené...
Vies-len je zas na povazenie- ked ten isty ucitel, ktory ucil dceru s podpriemernym vykonom mi navrhol, ze ju kludne bude -samozrejme za peniaze -jazyk doucovat- aby ho vedela kvalitnejsie. Zaskocila som ho, ze ocakavam, ze kvalitnejsie sa jazyk bude ucit na beznych hodinach a nakolko ma nepresvedcil o kvalitach vyucby, tak na doucovanie by som sa asi obratila na ineho ucitela......
Ked teda jazyk ucia a myslia si, ze su nedostatocne ohodnoteni, tak preco neucia na zivnost?
Aj to by bolo jedno z riesenize napr. skoly by mala zmluvnych jazykarov na zivnost a platila by ich skola a nieco by doplacal rodic.....tym padom deti by vedeli kvalitne jazyk, rodicov by to vyslo lacnejsie, ak by mali platit vsetko sukromne a skola by mala kvalitneho ucitela.....ivet
To by uz ale vzdelavanie nebolo bezplatne. Navyse ziaci nemaju problem len s cudzimi jazykmi. Ako potom vyriesit kvalitnu vyucbu na ostatnych predmetoch /niektore deti vynikaju v jazykoch, ale napr. matematika im robi problem/ ? To by vsetci ucitelia boli na zivnost ?
Znovu sa vratim k prvej vete. To by uz vzdelanie nebolo bezplatne, a tym padom by bolo dostupne, len pre uzky okruh deti. Kedze niektori rodicia by doplacanie z roznych dovodov neboli ochotni/schopni akceptovat/zabezpecit.
Nuž, ale školstvo u nás už dávno nie je bezplatné, aj keď sa tak stále tvárime.
Osobne by som ochotne škole priplatila ešte nejaké to euro navrch, aby chalan vedel perfektne slovom aj písmom cudzie jazyky. To je totiž jednoduchá matematika - ak je v triede 30 žiakov a tri hodiny týždenne cudzí jazyk, a ak každý rodič za každú hodinu zaplatí 50 centov navyše, tak máme 1,50 eur týždenne ako ďalšie náklady na rodiča a zároveň veľmi slušný plat 15 eur na hodinu pre učiteľa.
Neviem si predstaviť, kde by som zohnala prípadné doučovanie za cenu 1,50 Eur na tri hodiny týždenne.
Geo
ci sa ti to paci, alebo nie u vas to je o niecom inom. Misko nechodi do statnej skoly - ci sa mylim ? Pokial viem, skolne sa v statnej skole neplati, a poplatky za vyucovanie sa urcite nevysplhaju do 60 eur /pokial dieta nenavstevuje doucovanie/ mesacne /pomocky neratam/.
Osobne si pri nasej financnej situacii neviem predstavit, ze by sme financovali nielen pomocky, ale aj skolu. U nas by to proste neslo. Okrem ineho sukromne skoly su malokedy do 60 eur mesacne /kiez by boli/. Vacsinou to je okolo tych 160 eur a viac. A aj keby som mala pracu, tak tato cifra by bola na nas proste vela.
Nie, Jarka, škola, do ktorej chodí náš chalan, je ešte stále štátna (a u nás asi jediná štátna, ktorá je zároveň aj alternatívna). Aj keď sa tomu, že škola nie je súkromná, mnohí (vrátane mňa) čudujú - a týmto skladám hold pani riaditeľke, že sa jej darí školu vôbec udržať. Len pár rokov dozadu získala status špeciálnej školy (t.j. odrazilo sa to aj na platoch učiteľov a financovaní školy), hoci existuje už skoro dve desaťročia.
Každopádne, učia tam len nadšenci, ktorí boli a sú ochotní a schopní za nízke platy (aj tie príplatky to moc nevytrhli, pokiaľ je mi známe), pracovať viac a inak ako na "klasických" školách, písať si doslova na kolene vlastné učebnice a robiť podstatne náročnejšie a rozsiahlejšie prípravy na hodiny, a navyše poskytovať žiakom konzultácie k ročníkovým prácam mimo vyučovania.
Toto všetko, samozrejme, treba zaplatiť - veď len papiere na tie učebnice sa rátajú na tony. Okrem toho škola potrebuje veľa špeciálneho vybavenia. Dobrovoľne to platia rodičia - mesačne 20 eur do tzv. školského fondu.
No, ale okrem toho treba deťom nakupovať zošity a pomôcky (pravítka, kružidlá, perá, pastelky, výkresy, farby... atď.), čo pozná každý jeden rodič školopovinného dieťaťa - a toto som myslela tým, že naše školstvo už dávno nie je zadarmo.
V časoch, keď som chodila do základnej školy ja, dostali sme zadarmo všetky učebnice a takmer všetky zošity. Dnes sa za mnohé učebnice a cvičebnice platí (konkrétne na cudzie jazyky), zošity sú plne v réžii rodičov a suma to je nemalá. A keď si ešte vezmeš do úvahy, že v niektorých rodinách sa nakupuje pre viacerých školákov... No, škoda hovoriť.
Ano rozumiem. Zoberme si vsak priklad. Dam dieta do sukromnej skoly. Okrem beznych poplatkov by som platila aj nemale skolne. Narazala som na to, ze pre uplne beznu rodinu to moze byt financne zdrvujuce...
Iste. Ale stále to nie je dôvod na to, aby také školy neexistovali.
To kazdopadne.. O tom som ani neuvazovala. Skor som narazala na to, aby mozno system prehodnotil svoj standard
vies....ale preco by napr. nemohla aj sukromna skola dostat tu istu dotaciu na ziaka, ako statna.....dat prosto rodicom na vyber a zaroven neostala by tak cela tarcha financovania skolneho len na rodicoch.....Takto sukromne skoly nedostanu nic, ziju len z vlastnych prostriedkov a grantov a statne skoly v tichucku a teplucku podavaju priemerne vykony.....ivet
Ivet
na toto som naozaj nechcela narazat. Skor som videla prietor pre to, aby aj statny skolsky system prehodnotil svoje doterajsie vzdelavacie postupy
Skolstvo ako system by som nejak vobec nesla posudzovat. Iste, aj jednotlive smernice maju svoje opodstatnenie, ale pristup jednotlivca robi z kazdeho systemu zivy system. Co sa tyka oboch, v Spanielsku nieco evidentne nefunguje ako ma. Kostra je podla mna celkom neefektivna, ked dieta moze neprospiet aj z troch predmetov a nemusi opakovat rocnik, ak si to nezelaju rodicia (a oni si to vacsinou nezeleju)a jednotlivci - neviem...Uroven vseobecneho vzdelania spanielov je uboha. Pocnuc klasickym ignorantstvom zemepisu uz v ramci EU, konciac jazykovym vybavenim...Ale toto ja osobne povazujem za zalezitost jednotlivca. Ak dospelemu cloveku nevadi, ze Varsavu povazuje za stat!!! v Madarsku...tak potom uz neviem
A podobne dalsie perly mam v archive...Samozrejme, neda sa zovseobecnovat, poznam vela sikovnych a vzdelanych spanielov.
Kultura a vzdelanie ma podla mna vela do cinenia s uplne zakladnou vychovou este v predskolskom veku, ktora definuje buduci vztah toho dietata k vedomostiam a az potom ma vplyv uroven skolstva, ktora moze byt aj velmi nizka a cloveku, ktory ma predpoklady, vybavu a dostal dobry zaklad od rodicov to v uceni nezabrani - a tu je asi dost dolezity individualny pristup ucitelov k porebam a schopnostiam ziaka (nemoze byt jedden meter pre tolko roznych ludi)a nakoniec samovzdelavanie po cely zvysok zivota. Z toho mi vychadza, ze skolstvo je zodpovedne iba za cast vysledku.
Kultura a vzdelanie ma podla mna vela do cinenia s uplne zakladnou vychovou este v predskolskom veku, ktora definuje buduci vztah toho dietata k vedomostiam a az potom ma vplyv uroven skolstva, ktora moze byt aj velmi nizka a cloveku, ktory ma predpoklady, vybavu a dostal dobry zaklad od rodicov to v uceni nezabrani - a tu je asi dost dolezity individualny pristup ucitelov k porebam a schopnostiam ziaka (nemoze byt jedden meter pre tolko roznych ludi)a nakoniec samovzdelavanie po cely zvysok zivota. Z toho mi vychadza, ze skolstvo je zodpovedne iba za cast vysledku.
Súhlasím do posledného písmenka. Tiež som presvedčená, že rodina je základ a od toho sa odvíja ostatné.
Na druhej strane, je možné (a občas to je v praxi aj vidieť), že aj deti, ktoré nedostali základ vo svojej rodine, sa dajú k ochote učiť sa priviesť. Len vtedy treba, aby niekto (učiteľ, vychovávateľ, rodinný priateľ...atď.) suploval rodičovský vzor a dieťaťu sa venoval.
Myslím si, že aj preto, že existujú takéto deti, by mala byť úroveň vzdelania a učiteľov čo najvyššia.
Myslím si, že porovnávať CH systém s SK sa len tak jednoducho nedá, lebo je postavený na kantonálnom princípe...čiže čo kantón, to iný zvyk...tiež sa nedá všeobecne napísať tu alebo hentam je to lepšie...ceny privátnych škôl sa pohybujú od cca CHF 14.000,- ročne, záleží od kantónu...
Môj osobný názor je taký, že v dosť veľa štátoch sa nájde niečo dobré a niečo zlé a bolo by skvelé, keby sa našla zlatá stredná cesta...
V Anglicku sa štvorročné deti učia čítať a pripadá im to normálne...slovák iba gúľa očami...
Pokiaľ ide o Ameriku, tak možno nie sú tak nadupaný na teóriu, ale v praxi a kreatívnom myslení sa im darí veľmi dobre...aspoň taká je moja skúsenosť a detto môžem povedať aj o Austrálii...čo sa o veľa SK alebo CZ študentoch povedať nedá...LENŽE to je postavené iba na zopár ľuďoch, ich skúsenostiach...
Pokiaľ ide o súkromné školy, tak nemusia byť zlé, ak vedeniu ide o to, aby deti niečo naučili. Pokiaľ je postavená len na zarabaní, tak to môže dopadnúť zle.
Nedá sa, podľa mňa, zovšeobecňovať v ničom, nikde a nikdy. Verím však, že ak sa nájde škola, ktorá má vedenie, ktorému záleží zamestnať pedagógov s tvorivým prístupom k deťom a kde vládne rešpekt, dobrá komunikácia na úrovni: vedenie-učiteľ-žiak-rodič, tak tam sa deťom darí.
Rosa, nejde o porovnávanie neporovnateľného, ale o hľadanie možností, ako to funguje inde a o inšpiráciu, ako by sa eventuálne dali veci zmeniť u nás.
S posledným odsekom súhlasím do písmenka.
Georgina, kapka píše: "Pre porovnanie uvadzam, cena skolky vo Svajciarsku..." reagovala som na jej reakciu...a záverom také moje malé myšlienkové čosi.
OK, už rozumiem
.
Odkial si zobrala 14 000CH? Nikde som take nepisala.
Kapka, ty si nepísala, to píšem ja.
Pridam svoje poznatky, mam uz tiez skolaka. Netusim odkial zobrala Kapka tie sialene sumy v CH, prevdepodobne na privatnych skolach pre vyssiu spolocnost...inac si to nedokazem predstavit, poznam tu aj mnohodetne rodiny, kde je len jeden zivitel zväcsa otec. Skolka a primarny stupen do 10 rokov je zdarma. Vyucuje sa spisovna nemcina, medzi sebou komunikuju deti dialektom daneho kantonu, od tretej triedy maju povinnu franzuzstinu a od stvtrej anglictinu - ta je dobrovolna uz v predskolskom veku. Ucitelia su kompetentny, deti nevyucuju stroho jednostranne- ucitel pred tabulou a ziaci v lavici ako na Sk. Deti sa pohybuju po triede, jeden druhemu pomaha, sleduju sa, ak niektori vynikaju, chodia do blizkeho lesoparku a ucia sa v prirode, pri predcitani v triede si posadaju na zem do kruhu, vela tvoria z roznych materialov, je menej ziakov na jedneho ucitela...
... neviem si predstavit svoje zive striebro v kolektive 30tich deti, pod dohladom osnov pedantne dodrziavajucej a financne nemotivovanej lektorky...
..p.s. dodavam, vysoke percento deti nastupuje uz do prveho rocnika ako bilingvalne hovoriace( matka portugalka- otec svajciar)a pod.
...apropo by som zabudla - v dnesnych novinach je rozvinuta diskusia o aktualnom Mistrovi Svajciarska, ktoreho sa v interviev opytali na datum 2. svet. vojny a ten z plesiru odpovedal, ze kolo roku 1900... vraj budu schvalovat iq testy pre podobnych inteligentov
v kt. novinach ?
to, co kapka pisala, je podla mna trochu dost nepresne... sukromne skoly si sice drahe (aj viac, ako pisala), no nik na ne nie je v CH odkazany, na skolky uz vobec nie. aspon v nasich krajoch ich zvycajne navsevuju deti rodicov, co pracuju trebars vo farmacii a casto sa stahuju, zvasca byvaju v anglictine, no nie je to pravidlo. ale samozrejme zalezi.
poznam aj nie moc dobre skusenosti z nasho mesta.
este tak mohlo ist o sukromne predskolke zariadenia, tie su tiez take drahe, no to nie je predskolska statom organizovana priprava. Tu je totiz skolka v ovela mensom rozsahu ako na SKK - u nas len doobedia (8:00-12:00) + jedno poobedei (14:00-16:00) - ako si pracujuci rodic zariadi ten zvysok, je na nom (a je to samozrjeme platene). A su kantony, kde este ovela menje hodin. V talianskych kantonoch je trebars od 3r, v nemeckych od 4r.
v taliaskych kantonoch maju na "zakladnke" povinnu aj nemcinu dokonca ...
preto mne pride nanajvys smiesne to slovenske snazenia sa o "cistotu slovenskeho jazyka" a jeho vylucne pouzivanie na uzemi SKK
este ked sme pri tych nakladoch ... my v statnej CH-skole neplatime nic okrem nejakych drobnych (20-40CHF ROCNE (max. 30EUR), vobec si to nepamatam) do treidneho fondu, z coho sa platia veci, kt. kupi ucitel detom na jedlo (robia si caj, susia si jablka, idu niekde a mozu si nieco kupit ...) a pod.
Zvysok - knihy, pisanky, pera, farbicky, fixy, akekovek veci na malovanie, bastlovanie (drevo, latka, papiere, ...) .... a co ja viem, co este, je zadarmo. Vobec akekolvek pomocky ... tusim raz sa stalo, ze potrebovali nejaku krabicu vhodnych rozmerov, aj to bolo dobrovolne, kto nahoodu doma mal, doniesol.
Jéj, Mira-Mária, Svetlanka, ďakujem, niet nad osobnú skúsenosť
.
No a takto nejako, ako ste opísali pomery v švajčiarskych školách, by som to veľmi privítala aj na slovenských školách
.
je to ale o systeme, ci o osobnom uvedomeni ?
system je urcite nejaka cast vysledku, no nie cela, si mylsim.
co je napr. jasne, facka ako trest neexistuje - pytala som sa dcery, ci niekedy videla, ze by nejaky ucitel niekoho udrel, lebo jej bratanec-prvak! dostal na sloevnsku facku od ucitelky, lebo sa pri obede rozpraval s kamaratom a ona nevedela, ako ho ma inak potrestat
minuly tyzden som pisala o jednej nasej znamej v CH, tiez je ucitelka, stretavame sa, lebo sa poznaju nase deti a nie zo vsetkych jej reakcii som vyslovene nadsena. mat dieta v jej triede - no prezilo by, ale
ucitel nasej dcery je napr. myslim, ze uplne o niecom inom a to obaja presli tym istym systemom.
poznam Viliama "takmer osobne", sme rovnaky rocnik, studovali sme tu istu skolu, len ine zameranie, mala som moznost ho stretnut aj predtym na sustredeniach ... poznam dost ludi jemu podobnych. asi titulok k jeho sme-blogu hovori za vsetko : slobodne žiť, slobodne hovoriť, slobodne programovať.
nebudem znejsvojpravnovat dieta, pokial neznasam akykovek natlak na sebe. a ked nedovolim ohrozovanie mojich slobod, tak si mylsim, ze velmi dobre chapem, ze nemozem tak konat ani voci akemukolvek dietatu.
...nebudem znejsvojpravnovat dieta, pokial neznasam akykovek natlak na sebe. a ked nedovolim ohrozovanie mojich slobod, tak si mylsim, ze velmi dobre chapem, ze nemozem tak konat ani voci akemukolvek dietatu.
Svetlanka, týmto si vystihla Viliama naozaj dobre - ja ho poznám skutočne osobne .
to bol neskromny popis mojho vztahu k detom a vobec slobode
ale suhlasim, ze Viliam na tom nebude zrejme inak
a ja som v principe velky optimista - uvedomenie ludi prudko stupa, takze aj slovenskemu skolstvu svita na lepsie casy
Verím tomu aj ja .
nesuhlasim, ze by u nas bola zla, ci nekvalitna vyucba cudzieho jazyka. zalezi to len na ziakovi - ci ma predpoklady a na ucitelovi, ci je schopny naucit to, co ziak vyuzije. cele je to cisto individualne.
dobrych ucitelov je dost, ja som mala 4 a vsetci boli vyborni. to, ze este furt dobri existuju vidim na bratrancoch a deckach von a v autobusoch ako si veselo klabosia v cudzom jazyku poobede cestou zo skoly.
nejdem pisat ziadny odborny prispevok, no z mojej skusenosti su ziaci-studenti pripraveni nielen vedomostami ale i vystupovanim a vlastnou prezentaciou. casto sa kritizuje prave vystupovanie, sebavedomie mladeho cloveka. nemyslim, ze chyba je v skolstve. moze mat 500 hodin rocne retoriky, prejavov, etiky alebo aj etikety, psychologie, no staci mu vidat vystupovanie rodica, ktory pocas nedorozumenia nahuci na predajcu v obchode, uradnika na poste, vysmieva sa do oci znamemu a snaha o kulturne vystupovanie je v haji, ak ma dieta vstepeny takyto vzorec spravania.
velkym nedostatkom su nevyhovujuce podmienky na skolach, v ucebniach(zatekajuce stropy, vypadavajuce alebo netesniace okna), vybavenie laboratorii a dostupnost pomocok.
*
dievcata, ktore mate skusenosti, rada by som vedela, ako su pedagogovia kontrolovani, ako je posudzovana ich praca. pracuju s psychologom, kontroly, inspekcie? ... ja neviem, ma vedenie skoly paky a vie ohodnotit prinos pedagoga? a robi sa to? mozno som teraz popisala nezmysel, ale nemam ani ponatia, preco su taki a onaki pedagogovia a furt je to "v poriadku".
""nesuhlasim, ze by u nas bola zla, ci nekvalitna vyucba cudzieho jazyka. zalezi to len na ziakovi - ci ma predpoklady a na ucitelovi, ci je schopny naucit to, co ziak vyuzije. cele je to cisto individualne.
dobrych ucitelov je dost, ja som mala 4 a vsetci boli vyborni. to, ze este furt dobri existuju vidim na bratrancoch a deckach von a v autobusoch ako si veselo klabosia v cudzom jazyku poobede cestou zo skoly.""
Ako vies, ze konkretne deti vonku a v busoch maju kvalitneho ucitela, a nie doucovatela ?
V zasade si ja osobne myslim, ze v privetivom - asertivnom - partnerskom /nie mocenskom a direktivnom/ pristupe sa deti vedia naucit prirodzene viac /a nie len v skolach, ale aj rodinach/. Ale mozno sa mylim.
ucitel, doucovatel? fakt, ze neviem, bol to len moj usudok, ze deti, rovnako stare, iduce naraz zo skoly su pravdepodobne spolu v triede, a nemusia nutne vsetky chodit na doucko i ked si vedia pokecat v cudzom jazyku a pripadne chyby s porozumenim vysvetlovat. bez vysmechu. vyvodila som si z toho, ze maju vyborny priklad v ucitelovi. jasne, nemusi to tak byt.
neviem, ako si predstavujes mocensky, direktivny pristup, pretoze takto, by som skolsky system, ako som ho zazila, neopisala.
moj respekt, si ziadny clovek (pedagog) zasluzit nemusi. prirodzene ho ma a tak isto ho (ziak/student) ocakavam. a dostavam. a je mi dost jedno kolkogeneracny rozdiel, aka uroven vzdelanosti a miera ludskosti tam je.
"neviem, ako si predstavujes mocensky, direktivny pristup, pretoze takto, by som skolsky system, ako som ho zazila, neopisala.
moj respekt, si ziadny clovek (pedagog) zasluzit nemusi. prirodzene ho ma a tak isto ho (ziak/student) ocakavam. a dostavam. a je mi dost jedno kolkogeneracny rozdiel, aka uroven vzdelanosti a miera ludskosti tam je."
Mocensky, direktivny pristup je taky, ktory pracuje na systeme nadriadeny a podriadeny. A teda nie sme si rovny. Toto je vseobecne akceptovany vychovny postup deti - nie len v skolstve, ale aj v rodinach. blizsie to rozobera kniha - Respektovat a byt respektovan http://www.martinus.sk/?uItem=68554
recenzia tu : http://www.nanicmama.sk/prakticke/respektovat-a-byt-respektovan-recenzn…
tu recenziu som citala. a teraz som si ju precitala este trikrat. a som presvedcena, ze takyto pristup zo strany pedagogov som na skole nemala. teda autoritativny, mocensky ... a to som chodila do skoly v pomerne malom meste, som sedliak z dediny ako sa patri a byvam od isteho casu v panelaku. mocensky pristup si pamatam zo skolky, fakt nic moc spomienky, ale este aj malo spomienok, neviem sa k tomu vyjadrit bez toho, aby to nebolo riadne citovo zafarbene. ZS a gympel pre mna znamenaju korektne vzajomne vztahy i vaznejsie vymeny nazorov s vyucujucimi. bez fyzickeho, psychickeho natlaku, trestu ci obmedzovaniu.
Je to velmi individualne. Ja som zazila mocensky pristup aj v rodine, aj v ZS, SOS, nadstavbe, a aj na VS. Nevravim, ze vzdy od vsetkych pedagogov. Ale je to pomerne casty jav - myslim si.
Arogantny postoj studentov vnimam nasledovne. Velky panacik je ten, co vydava rozkazy a maly panacik je ten, co bez rozmyslu musi posluchat. Ak je doma preferovany takyto styl vychovy /a- alebo v partii kde sa dieta nachadza, pripadne triesnom kolektive/ je jasne, ze dieta /doma, v kolektive maly panacik/ si casom bude chciet vyskusat rolu velkeho panacika. Otazka je, kde sa to prejavi. Moze a nemusi sa to prejavit vo vztahu k ucitelovi, niekedy k rodicovy, velitelovi partie....
typicke vyroky ucitelov - "nebehaj po chodbe !", "ked nebudete ticho dam vam pisomku".... /rozkazy a manipulacie vsetkeho druhu patria k mocenskemu stylu vychovy/
Popravde postoj prirodzenej nevynutenej autority a vzajomneho respektu som od pedagogov zazila len vo vynimocnych pripadoch.
skusim nadviazat na prikazy a natlak.
na partnersky vztah su vzdy dvaja. pedagog na zaciatku skolskeho roka podava informacie. po chodbach sa nebeha, je to opatrenie pre vasu i nasu bezpecnost. mne to pripada asertivne. su ziaci, ktori vyzvu pochopia a respektuju partnera, pretoze im zalezi i na vlastnej bezpecnosti i na bezpecnosti inych. najdu sa i vynimky. po opakovanych pokusoch pedagog zdvihne hlas a dokonca zadrzi ziada za plece, aby neutekal. toto moze byt hodnotene ako mocenske, natlak a podobne? toto do partnerstva nepatri. to mi je jasne. lenze tomuto partnerstvu je nadradena zodpovednost pedagoga. on bude stihany ak sa niekomu nieco stane. a nie je mozne oslobodit ho od zodpovednosti pokial vsetci rodicia nebudu suhlasit, ze kazde dieta je zodpovedne za seba. budu suhlasit? vsetci?
takze je partnersky pristup utopia a nemoze fungovat, alebo uz mozme robit ustupky a najvacsim problemom bude ustrazit hranicu co je a co nie je natlak a obmedzovanie?
takze je partnersky pristup utopia a nemoze fungovat, alebo uz mozme robit ustupky a najvacsim problemom bude ustrazit hranicu co je a co nie je natlak a obmedzovanie?
Myslím, že partnerský prístup nie je utópia - veď je to vidieť na alternatívnych školách. Len je veľmi náročné - a to už v rodine pre rodiča - vybalansovať "latku nárokov" na dieťa tak, aby nebola príliš nízko a teda nedemotivovala ("To je nuda!"), ale ani príliš vysoko, aby neodstrašovala ("To sa mi nikdy nepodarí!"). No a treba to neustále sledovať a podľa potreby "latku" posúvať, samozrejme.
V triede (a v škole), kde je XY žiakov, to je pre učiteľa ešte náročnejšie, lebo každý žiak potrebuje svoju "latku" inde.
Každopádne, začať sa dá aj tým, čo nič nestojí. Napríklad žiaci učiteľom (aspoň) na prvom stupni základných škôl tykajú a oslovujú ich menami. Známkovanie sa môže nahradiť (tiež na prvom stupni ZŠ) slovným hodnotením.
Zdanlivo maličkosti urobia veľa vo vzájomnom vzťahu učiteľ-žiak. Ten prvý by totiž nemal byť pre dieťa strašiak, ale chápavý a tolerantný partner na ceste dieťaťa za poznaním.
ja sa s tymto, co si napisala, uplne stotoznujem. do posledneho pismena.
geo, polarka, som idealistka, mam velke oci a s radostou beriem podobne nazory. realita nie je opacna strana mince, ale sucast kazdej ideologie. preto sa snazim posobit a zlepsovat a spolupracovat ako je len mozne a nechystam sa s tym seknut. akurat je to proces tazky a NEKONECNY. preto rozne "zrady" a nepravosti neberiem ako zly system, ale len ako normalne prekazky na ceste.
v tomto sa asi lisia nase pohlady s polarkou. tak to bolo asi aj pri teme "porodov na slovensku". pre niekoho zly system, ktory treba zmenit, pre mna dobry zaklad pre viac moznosti. polarka ma nastudovane rozne alternativy, ja si naopak uzivam to, co mame k dispozicii, a vidim moznosti pre dalsie plany. myslim, ze si rozumieme, akurat mame inu cestu. ja to beriem, mne sa paci tato roznorodost.
"Známkovanie sa môže nahradiť (tiež na prvom stupni ZŠ) slovným hodnotením." - Čo konkrétne myslíš "slovným hodnotením"?
"Ten prvý by totiž nemal byť pre dieťa strašiak, ale chápavý a tolerantný partner na ceste dieťaťa za poznaním." - Toto mi pripomenulo Coelhovu Čarodejnicu: "Učiteľ nie je ten, čo niečo naučí, ale ten, čo podnieti žiaka, aby dal to najlepšie zo seba a objavil to, čo už vie."
Rosa, slovné hodnotenie, ako som ho mala možnosť vidieť v praxi počas druhého, tretieho a štvrtého ročníka ZŠ u nášho chalana, pozostávalo zo stručného opisu jeho vedomostí a schopností, ale aj z toho, v čom sa má prípadne zlepšiť. Boli z toho neraz komické situácie, keď sa syna pýtali susedia a známi, aké mal známky na vysvedčení. Ale ako rodič som takéto hodnotenie vnímala veľmi pozitívne, a aj u detí (t.j. u syna, aj u jeho spolužiakov) bolo veľmi dobre prijímané.
Tak takéto mala moja dcéra v prvej a druhej triede. Od tretej triedy majú známky + písomné ohodnotenie. A presne tie známky podaktoré deti motivujú k dravosti, podaktoré sú z toho na prášky a podaktoré kladú na seba nesplniteľné nároky.
No veď práve. A vzbudzovať známkami niečo také ako dravosť, nesplniteľné nároky na seba a pocit zlyhania u detí do veku (aspoň) 10 rokov, mi príde viac ako zbytočné.
Vieš čo je na tom zaujímavé? Niektoré deti sa vďaka tomu známkovaniu zlepšili v škole. Viac sa hlásia, viac sa zapájajú do diskusií, do tvorby projektov a lepšie riešia matematické úlohy. Známkuje sa na škále od 6-1. 6 je najlepšia známka, 1 najhoršia. Všetko, čo je pod 4 sa považuje za horšie až zlé.
V tejto triede sú deti vo veku od 7-10 rokov. Medzinárodná zmes.
Keď sa s maminami rozprávame, ako ktorá vnímame výučbu na tejto škole, tak máme názory rôzne. V dvoch veciach sme sa zhodli:
1. Je skvelé, že majú deti učiteľov z rôznych krajín. Dcéry napríklad učia učitelia z Ameriky, Švajčiarska, Ázie, Indie a Škótska. Myslím si, ž je to skvelé práve z toho pohľadu, že majú možnosť učiť sa rôznymi spôsobmi a sú aj rôzne hodnotené.
2. Deti sú ako špongie. Dokážu nasať neskutočne veľa informácii.
Z môjho pohľadu a pre mňa nové je hlavne spôsob výučby. Z mojích študentských čias si pamätám absolútne vymývanie mozgov a čistú teóriu a vtĺkanie poučiek. Školu som neznášala, nakoľko nie som učebnicový typ: neviem sedieť s knihou v ruke a drviť sa poučky. Som praktik. Učím sa systémom: počúvaj a pracuj, ak treba vizualizuj. Nikto ma nenaučil učiť sa, nikto vo mne neprebudil záujem o školu. Cepovaná zo strany školy: bitka, ťahanie za vlasy a iné "úžasné" metódy.
V škole, do ktorej chodia naše deti funguje väčšinou toto (píšem o 1. stupni):
1. učiteľ a žiak spolupracujú, prispôsobujú sa a ovplyvňujú jeden druhého
2. žiak prežíva vyučovací proces, je v ňom úplne ponorený, má právo vyjadrovať svoje postoje...v podstate tak pôsobí na prácu učiteľa...ale iba vtedy, ak je to učiteľ, ktorý si toto uvedomuje a sa tomu aj prispôsobí (dlho som hladala spôsob, ako toto vysvetliť jednej učiteľke a som rada, že ma pochopila....teraz ma to čaká s jedným učiteľom...)
3. deti sú vedené k samostatnosti a tvorivosti
Zaujímavosťou pre mňa bolo vidieť, ako sa učia písať. Žiadne krasopisné písanie čiarok, vlniek a neviem čoho. Písali tlačeným písmom. Najskôr veľké tlačené písmená, potom malé. V druhej triede začali písať písaným písmom. Debatili sme s učiteľkami, že prečo to tak je. Vraj preto, lebo deti vedia ľahšie písať paličky, ako vlnky. Keď sme debatili, že ktoré deti píšu najkrajšie, tak sme zistili, že jedna češka (prázdniny trávi v českej škole a vraj ju to tam vcelku baví).
Písanie na hodinách angličiny má tiež iný priebeh. Písmenka sa píšu trochu ináč ako nemecké alebo slovenské. Krasopis vyzerá v nemčine a slovenčine tiež úplne ináč. To len tak naokraj moje mini-pozorovania. Neznámkuje sa v tejto škole úprava, iba obsah.
Téma školstvo, by som povedala, je dosť často skloňovanou otázkou vrámci celej Európy. Napríklad vo Švajčiarsku stále viac a viac študentov ZŠ odíde predčasne zo školy z dôvodov ako: neúspech v škole, negatívne pocity školy voči žiakovi, problémy žiak-učiteľ alebo žiak-žiak (častý mobing u dievčat)...údajne je to tiež spôsobené z veľkej časti migráciou.
Dokonca som počula aj názor, že školstvo upadá, pretože je viac učiteliek ako učiteľov. Muži by mali uživiť rodinu, čo im učiteľské platy nedovoľujú, a preto študujú niečo iné. Od chalanov sa očakáva poslušnosť a tichosť v priamej úmere s dievčatami, čo je naivné a nemožné.
Áno, niektoré deti známky motivujú. A niektoré nie. Myslím si však, že ak je čo len jedno sklamané, znechutené a demotivované dieťa, tak je asi lepšie plošne zaviesť slovné hodnotenia pre všetky deti na prvom stupni, s tým, že trebárs v treťom a štvrtom ročníku sa postupne bude prechádzať aj na známkovanie.
Tie podrobnosti o metodike vyučovania sú naozaj zaujímavé a podnetné, ďakujem.
V posledných dvoch odstavcoch vidím aj pozitívnu stránku veci - ak si ľudia uvedomujú, že niečo nefunguje dobre, je to prvý krok k tomu, aby sa niečo robilo k náprave daného stavu.
Ariesa
myslim si,ze sa mylis. Partnersky pristup funguje. Dokazom toho je aj vyssie spominana kniha. Autori totiz vychadzaju z praxe. Minimalne tej rodicovskej.
Takze hovorit o utopii je podla mojho nazoru scestne.
Partnersky pritup neznamena uplnu anarchiu, ale efektivnu komunikaciu so vzajomnym respektom.
partnersky pristup mi nie je cudzi. utopiu vsak vidim v jeho fungovani na skolach a pod. suhlasim s vami, ze 30 ziakov alebo 20 deti je na vyucujuceho dost a mnohe by sa vyriesilo prave upravenim tohto nepomeru.
partnersky vztah moze fungovat ked je dieta tolerantne, pristupne alebo je schopne tomuto sa naucit aj ked tak nie je vedene v rodine. vtedy nie je problem ani s vyucujucim. nepokrikuje na deti len tak "z principu".
cerstvy priklad. teraz som sa vratila zo skolky, bola som tam od osmej rano. tam kde som sa realizovala, pocujem, co sa deje v 2 triedach. pocujem vyucujucich i deti. v nasej triede sa ucitelka venovala detom po jednom - malovali a lepili. dnes bola iba jedna, druhu odvolali do inej triedy, kolegyni prislo zle. dnesna tema v skolke je "jarne kvietky". najprv sa rozpravalo, hralo spievalo.
dalsia uloha bola - namalovat stonku a listky pupavy farbickami, + troska travy a hlavicku pupavy lepili z kustikov krepoveho zlteho papiera. o chvilu bola ucitelka robit nastenku. dielka boli skvele ... a pozeram, pripina riskovu pupavu. bola som v soku, v prvom momente som to ani nepochopila , musela mi to ozrejmit. riskovi sa nechcelo, maloval medzi poslednymi. a vymyslel si, ze on nebude lepit pupavu. hlavicku nakreslil ceruzkou okruhlu vo vnutri s krizikmi (akoze uz biele semienka-padaciky) a do rohu ponaliepal krepovy papier, ze je to slniecko. dobre sme sa zasmiali, napad bol realizovany, visi na nastenke ako vsetky ostatne dielka. toto nie je ojedinely pripad. su ich stovky z mojich skolskych a studentskych cias a v sucasnosti mam taketo mile momenty s riskom.
rozpisujem sa moc ... rozumiem partnerstvu, nesuhlasim s prasadzovanim osoby niekoho na ukor ineho. ale podla mna to funguje a ak to nefunguje, problem nie je v ucebnych osnovach, skolstve ako takom. su to skor kozmeticke zmeny na skolach (menej ziakov na ucitela, vacsie zainteresovanie rodicov) a podstatne su mocenske hry ... ale to uz je casto mimo skol, na politickej urovni.
""partnersky vztah moze fungovat ked je dieta tolerantne, pristupne alebo je schopne tomuto sa naucit aj ked tak nie je vedene v rodine. vtedy nie je problem ani s vyucujucim. nepokrikuje na deti len tak "z principu".""
A od koho sa to /toleranciu, pristupnost.../ maju deti naucit ?
Malo ludi vie efektivne komunikovat. Ja osobne sa to iba zacinam ucit. A podla toho co vidim naokolo, drviva vacsina ludi nevie efektivne komunikovat. Rozpravat vieme, ale komunikovat celkom dobre a efektivne nie. Vid. co sa cas od casu deje na NM...
Samozrejme nie je vsetko LEN o komunikacii. 30 studentov na 1 pedagogicky dozor je ozaj vela. Lenze niekde zacat treba. Ucitelia mozu cakat na zmenu systemu - nuz, ale popravde, kolko to bude trvat ? Myslim si, ze kazdy jeden musi zacat, tak nejak od seba, a potom sa budu dat riesit veci aj na vyssich urovniach
Ariesa, nik netvrdí, že na školách nie sú dobrí učitelia (akéhokoľvek predmetu). Len je ich pomálo a pri stave, v akom naše školstvo je, sa tomu ani nečudujem.
Páky na kontrolu a posudzovanie učiteľov sú. Otázka je, či sú funkčné a ako sú funkčné a či má zmysel taká kontrola, aká sa robí.
O úlohe rodiča ako hlavného zodpovedného za výchovu dieťaťa niet pochýb.
urcite vzdy zalezi od ucitela - aj ucitelia matematiky vedia byt podpriemerni, ja som mala cely zivot skvelych len an tie jazyky som kaslala
Dobry ucitel nauci jazyk aj take dieta,ktore na jazyky predpoklady nema.....je to vec pristupu hlavne pedagoga....ziak je v skole na to, aby ho tam nieco naucili, nie neucili.
Nevyhovujuce podmienky- ako okna, dvere, strechy- podla mna nemaju nic spolocne s urovnou pedagogov a ich kvalitami. Nanajvys im tieto veci zneprijemnuju zivot, ale urcite to nie je dovod nato, aby svoju pracu neodviedli kvalitne- ak chcu.
Dieta-ziak je tvor mysliaci s moznostou vlastneho usudku....teda to, ze ma otca chrapuna, ktory nadava a kade chodi, tade sa "prejavi" este neznamena, ze dieta musi nutne prevziat vzor takehoto spravania a vsetko usilie skoly a vychovy je zmarene.
Z praxe: vela adolescentov- ktohovie preco spravanim vlastnych rodicov velakrat z nam ne/znamych dovodov pohrda.....i ked si rodicia samotni myslia, ze je vsetko u nich doma fajn..... su to prave deti "silnych" rodicov...
ivet
1. odsek, suhlasim. zadrhel vidim tam, kde vyniklo spominane finske skolstvo, ze slabi u nas casto meskaju a cim viac uciva, tym viac zaostavaju. ucitel ma istu volnost a skupine ziakov moze dat samostudium na hodine, zatial co sa venuje slabsim, je to normalny postup. no nemoze to tak robit hodinu co hodinu. na to naozaj treba inu podporu.
2. prostredie poukazuje na to, aky vyznam ma vyucovaci proces. ked navstivis verejnu toaletu, nie idealne udrziavanu - splni svoj ucel. no predsa v tebe doznieva image mesta, ci sluzieb.
a k bodu 3., bolo to myslene obrazne, suhlasim s tym co si napisala. mne slo skor o ine, asi to nevyniklo: casto sa porovnava slovenske a skolstvo v USA, prave co sa tyka vystupovania, prezentacie a komunikacnych schopnosti ziakov.
ze ich ziaci, hoci s menej informaciami (myslim nase memorovanie) dokazu narobit vacsi vietor ako nasi menej sebavedomi ziaci, s mensou schopnostou presadit sa. nasi su pracanti, zatial co oni su vizionari a strhnu na seba pozornost. hoci sa moze casom ukazat, ze je to povrchne, ta znevyhodnena strana uz nemusi dostat priestor neskor. snazim sa to teraz tahat do extremu, neviem, ci si rozumieme.
proste nemozeme porovnavat LEN UROVEN SKOLSTVA u nas a inde, musime porovnavat aj rodinne vztahy a pristup k vychove v rodinach.
Ariesa, suhlasim s prvym. Mam to odskusane nie len na sebe...A je to tak.
Neviem.Aj u nás su dobrí a obetaví učitelia.Dcéry ovládaju jazyky perfektne.Veronika angličtinu,španielčinu,nemčinu a ruský jazyk.Angličtinu bola študovať na 1 rok v Irsku,kde si zdokonalila aj španielčinu.Nie všetko je len na učiteloch.Vela záleží na žiakovi.Viem to podla svojich detí.Tri su jazykovo zdatné.Zvládaju polahky štyri jazyky.Dve z dcér musia vynaložiť velké usilie,aby sa čo-to naučili z povinných dvoch jazykov.Jedna z dcer sa určite so žiadnym cudzincom nikdy nedohovorí.Učia ich tí istí učitelia.Lenže každé dieťa je iné.Jedno vyniká v jazykoch,iné v matematike,inemu idu prírodovedné predmety.
Ale naozaj treba v našom školstve vela pomeniť.Tých novelizácií je primnoho a deti zaťažuju zbytočnosťami.Ibaže to,čo je podstatné vo vzdelávaní,každým rokom upadá.
chcela som len zareagovať k téme waldorfského vzdelávania, kedže s tým mám určité skúsenosti a poznatky, okrem iného moja mladšia dcérka chodí do waldorfskej škôlky.
na Slovensku je zopár waldorfských škôlok (tuším 4 či 5) a jediná waldorfská škola v Bratislave. Založeniu školy v Košiciach bránia neskutočné byrokratické prieťahy a aj škola v Bratislave je aj po 9 rokoch fungovania v "štádiu overovania a testovania", či je to vôbec vhodný spôsob vzdelávania pre slovenské deti.
Tieto školy fungujú všade po celom svete v rádovo stovkách, hlavne v Nemecku, Holandsku a severských krajinách (napr. v spomínanom Fínsku), ale aj v Čechách. Všade tam sú zaradené do oficiálnej školskej siete, dostávajú príspevky od štátu, nemajú s nimi žiaden problém.
Nejde o to, aby teraz všetky deti chodili do waldorfských či iných alternatívnych škôl, ale o to, že u nás proste rodičia nemajú veľmi na výber a nemôžu sa rozhodnúť či toto chcú alebo nechcú pre svoje deti.
U nás sa tento typ školstva doslova démonizuje, zaraďujú ho často medzi sekty a napádajú ho rodičia i odborníci, ktorí pritom často nemajú takmer žiadnu osobnú skúsenosť, poprípade svoje presvedčenie zakladajú na "faktoch" typu JPP.
Presne s tymto pristupom som sa stretla ja ja. Ludia casto odsudzuju nieco, co nepoznaju, a ani sa o to nesnazia...
...asi tak.ivet
Bodka, vo waldorfskej základnej škole sme sa boli so synom pozrieť pred siedmimi rokmi, keď sme zvažovali, ako vyriešiť jeho "nekompatibilitu" s "klasickou" školou. V tom čase bolo veľmi náročné čo len zistiť, že taká škola vôbec na Slovensku existuje a kde sa nachádza. Potom to už išlo rýchlo - zavolala som a dohodli sme si s pani riaditeľkou termín, kedy príde syn na "návštevu". Syn bol po absolvovaní celodenného vyučovania v tejto škole doslova nadšený a ja (po preštudovaní materiálov, ktré som dostala od pani riaditeľky a po tom, čo som v škole videla) som tiež bola veľmi milo prekvapená. Žiaľ, táto škola je len pre prvé štyri ročníky základnej školy a ďalšie synove vzdelávanie by bolo zase otázne - takže sme nakoniec zvolili inú alternatívu.
No, ale s informovanosťou o systéme waldorfského vzdelávania sa ani za tých sedem rokov veľmi situácia nezlepšila. A keď už niekde nejaký článok nájdem, je zväčša takého "démonického" typu, ako si napísala ty. Čo je, podľa mňa, naozaj na škodu veci.
Súhlasím s tým, že nie je nutné, aby všetky deti chodili do nejakej alternatívnej školy. Ale rodičia by naozaj mali mať dostatok informácií a hlavne možností vybrať pre dieťa aj inú školu ako štátnu. A ak sa nakoniec predsa len rozhodnú pre štátne školstvo, mali by v nej deti dostať rovnako pozornosti, pochopenia a zohľadnenia individualít detí, koľko ich majú na alternatívnych školách.
cim viac alternativ, tym vacsia moznost, ze dostane kazdy to, co potrebuje. V tomto smere by to chcelo vacsiu pruznost zo strany statu a kontrolnych organov a nie samotneho systemu skolstva.
teraz si prisla? ked som uz napisala kilometre textu? a stacili ti dve vety?
Učím na SOŠ bývalom SOU, chalanov inštalatérov, trojročné odbory, stále nad tým rozmýšľam, kedy dôjde k tomu rozdeleniu, ty skončíš na práve a ty ako inštalatér, v prvej triede začínajú všetci rovnako, alebo ..... Je to v rodine, učiteľoch? Bolo to tu napísané, že dobrý učiteľ dokáže naučiť všetkých, všetko, potom mali murári zlých učiteľov a učiteľky, že nie sú právnici? Alebo je taký murár, kaderníčka, kozmetička, cukrár, kuchár zlý žiak, lajdák, lenivec? V škole sa neučil, tak skončil ako remeselník? U nás je úspech žiaka závislý priamo na úrovni matky, áno matky, jej snahe. Tak by to nemalo byť. Žiak by mal v škole mať "fúl servis". Doma už len predvedie, čo vie nové. Je výsledkom úspešného žiaka vysokoškolský diplom, alebo super stolárska dielňa a perfektná živnosť, možno základ budúcej rodinnej firmy? U nás sa hľadá, čo by mali vlastne naši budúci dospelí vedieť, v odborných predmetoch je to jasné, ale čo s literatúrou, matematikou, prírodovedou, ... Musia vedieť vymenovať všetky diela Ľudovíta, nestačilo keby mali len niečo z toho obdobia prečítané? Od učiteľa očakávame zázraky, keď ich urobí, nikto sa nečuduje, to som kdesi čítala a to platí. Ja sa nemôžem ani posťažovať, že som mala ťažký deň, len mi každý povie, no čo chceš kedy si končilo o druhej, ha, ha, ha, a čo na Veľkú noc si mala fajne voľno, čo a zase len ha, ha, ha. Veď som učiteľka, komu je lepšie.
Učitelia a učiteľky sú kontrolovaní, deťmi v triede, rodičmi, vedením školy, inšpekciami, ktokoľvek z tohto davu môže prísť a kontrolovať, hodnotiť, sťažovať sa. To čo sa deje v triedach na hodinách nie je tajné, žiaci rozprávajú svoje zážitky a rodičia to môžu riešiť.
Partnerský prístup je fajn, ale všade platia pravidlá, v každodennom živote, v cestnej premávke, v obchodoch, na chodníkoch, v práci, aj v rodine, v škole. Vy ako rodičia máte s deťmi partnerský vzťah? Ako rodič ste pre dieťa autorita, vaše slová predstavujú isté dané pravdy, nie všetko sa dá vysvetľovať. Moja skúsenosť je, že najdôležitejšie je aby bol učiteľ spravodlivý a tiež každá trieda má inú atmosféru, sú tam iné povahy a ten istý učiteľ, tá istá učiteľka sa niekde javí ako prísna a v inej triede si môže dovoliť byť uvoľnená. Veľmi sa snažíme a máme našich žiakov radi, ale nedokážeme doučiť to, čo má zabezpečiť rodina, resp. tí najbližší dieťaťa. Stačí, že otec povie, to už má vysokú každý debil a zarába jak chudák. Na druhý deň už počúvam, tak čooo panííí učiteľka to vy máte vysokú, čooo a koľko to máte plat haaaa? Môj bratranec v Taliansku zbiera jahody a zarobí za mesiac tisíc éčiek a to ani nemá maturitu. Ako to potom vysvetlíte 16 ročnému chalanovi, že sa má už len vôbec chodiť do školy, nie to ešte sa učiť. Vy riešite úroveň jazykov. Na Slovensku je povinná maturita z cudzieho jazyka. Skladá sa z písomnej časti, ktorú pripravuje Národný ústav certifikovaných meraní (či tak nejako, je to hrozný názov)a z ústnej časti. Prečo? Vyzerá to dobre štatisticky? Najlepšie na tom je, že z písomnej časti môže byť 5, ale z ústnej musí byť 3. Nie každý bude potrebovať v budúcej praxi cudzí jazyk.
Sosňa, a kde tu niekto napísal, že kvalitný učiteľ musí nutne naučiť akéhokoľvek žiaka tak, aby sa nakoniec dopracoval až k vysokoškolskému diplomu? Nech čítam ako chcem, píše sa tu o individuálnom prístupe, partnerskom vzťahu učiteľ-žiak a o radosti z učenia. Nikde tu nikto nenapísal, že stolár, kuchár alebo čašník je v niečom horší ako inžinier, alebo právnik.
Taktiež sa tu píše o úlohe rodiča ako hlavného zodpovedného za výchovu dieťaťa a o tom, že je to práve on, kto má viesť dieťa k tomu, aby sa dieťa učilo a vážilo si vzdelanie a učiteľov. A že až na týchto rodičovských základoch môže učiteľ niečo stavať.
Opakovane sa tu spomenulo, že je na pováženie, aké majú učitelia malé platy, a o ich voľne tu nie je ani písmenko. Viackrát sa tu píše, že memorovanie vedomostí asi nebude to pravé orechové...
Partnerský prístup nie je benevolencia a nevylučuje pravidlá. Kuk napr. na vnútorný poriadok Školy pre mimoriadne nadané deti. Sú tam pravidlá. A zároveň na tej škole funguje partnerstvo učiteľ-žiak na skutočne vysokej úrovni.
Čo sa týka úrovni maturít, dá sa napísať vlastne to isté, ako o celom našom školstve - je to bieda.
Ja to zhrniem už len v krátkosti,lebo všetko je tu už napísané.
Mám dvoch synov na jednej škole.Každý má iných učiteľov a každý učiteľ má iný prístup k svojim žiakom.Niektorí učia tým štýlom,že veď tu nejako s tými deťmi vydržím,mám pravidelný plat,tak čo...a iní učitelia robia aj nad rámec svojich povinností.Tí prví učitelia nie sú obľúbení ani medzi deťmi,ani medzi rodičmi a tých druhých deti zbožňujú a rodičia sú tiež spokojní.
Ono je aj pravda,že učiteľ zázrak v škole nedokáže,keď nemá oporu a pomoc s rodinou žiaka.
Ale sú učitelia,ktorí aj napriek tomu vedia,ako tie deti zaujať,odpútať pozornosť na niečo zaujímavé,podnietiť deti k tomu,aby ich bavila aj taká "nudná matika,alebo slovenčina".Na tejto škole sú učitelia,ktorí neučia deti len to čo je v osnovách,ale hlavne,aby boli sebavedomé a priebojné.Majú veľmi veľa mimoškolských aktivít,kde sa môžu zapájať aj rodičia,veľa výletov počas víkendov,škola má veľa sponzorov na tieto akcie...takže podľa mňa je všetko o ľuďoch a vôli.Nie je na vine iba vláda,nariadenia a ministerstvo.Keď sa chce,aj z mála sa dá urobiť veľa,ale toto povolanie by mal robiť iba človek,ktorého to baví,pretože inak to nemá zmysel.Učiteľ je podľa mňa umelec,buď ho uznávajú a obdivujú,alebo nech to radšej zabalí a ide robiť niečo iné,na to treba talent.
Ja som základnú školu ukončila už veľmi dávno,ale na svoju prvú učiteľku nikdy nezabudnem,to bola PANI UČITEĽKA ...dlho by som o nej písala,bolo by to na nový blog.
Ja som sa stala učiteľkou práve vďaka mojej prváckej pani učiteľke
, vtedy som jej to sľúbila
, a po neskorších rôznych odbočkách som sa k naplneniu tohto sľubu aj dostala
. Téma je zaujímavá, ale momentálne mám obdobie, kedy by som nebola v tejto téme príliš objektívna, tak radšej len pozorujem!
Fidorka, krásne si to zhrnula
ďakujem
Mile NM,nestudovala som vsetka komentare,ale viem ze je to aj o pristupe ucitela,ako sa dieta citi v skole!Moja dcera zacala na Slovensku a p.u. este ucila starou komancovskkou metodou.No poplakali sme si ale v podstate sa dalo.Zaciatkom 3rocnika prestupila do rakuskej skoly a bola zo znalostami velmi vpredu hoci nemecky ani ceknut!Skola hrou!Velmi rychlo sa chytila apatrila medzi najlepsich.Potom opet prestupila a strasne pada ucitelia proste nemaju zaujem o taketo dieta!Nestazujte sa moc tie nase skoly nie su za inymi.Tak isto nasi lekari,myslim tym strednu a starsiu generaciu su velky odbornici!
Cez víkend som si čítala zaujímavú úvahu o slovenskom školstve a porovnanie fínskeho a slovenského školstva od Viliama Búra. V diskusii k druhému článku som našla odkaz na blog Dávida Králika. Obaja blogeri sú zároveň učiteľmi a tak je ich pohľad na učenie v našich školách naozaj zo života.
Pozrela som si potom aj iné stránky: http://modernyucitel.spaces.live.com/, http://www.skolahrou.sk, http://www.iwaldorf.sk/, http://www.montessori.sk/, http://www.smnd.sk/main/.
Premýšľam, prečo sa niekde dá učiť inak a pre deti zaujímavo a naozaj hrou - a niekde sa stále zotrváva pri bifľovaní a autoritárskom prístupe.
Takmer všetky tu máme deti v školopovinnom veku, máme tu aj učiteľky. Dievčatá, ako vidíte vy naše školstvo? Myslíte si, že je súčasný slovenský školský systém dobrý alebo zlý? A čo sa s tým podľa vás dá robiť?
Petíciu za skvalitnenie vzdelávania na Slovensku môžete podporiť tu: http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=455691