Zaujímavé. Ja by som to práveže absolútne vymenila, tie označenia. Lebo orchidea je jedným z najživotaschopnejším kvetom. Stačí mu fakt minimum. Žije v podstate bez nejakej zložitej starostlivosti a fakt je, že stačí minimum a kvitne.
Kdež to púpavu beriem ako niečo, čo keď odkvitne stačí zafúkať a už jej niet. 
Fakt som to čakal naopak to označenie.
Áno - jednu teda "orchideu" doma mám, keby sa v tom piplem.
Ako malý potreboval pocit spútania, vyžadoval nekonečnú pozornosť, mal svoj svet (občas si myslím, že je tam hraničná forma autizmu, ak by som sa v tom vŕtala), zvracal a ochorel po každom kultúrnom podujati s hlasnou hudbou. Nepotreboval sociálny kontakt cudzích ľudí a dlho sa oťukával, kým si ich pripustil k telu. Ale náladovo je a bol vždy šťastný človek. Lebo stres išiel u neho vždy navonok. Dnes má svoj svet. Sám si povedal, kto v ňom bude a kto nie. Je lenivý, papuľnatý, odvráva a všetko vie najlepšie.
Milujem ho. Je to moje decko.
A neriešim ho. Je taký aký došiel na svet.
So svojími démonmi sa musí vyrovnať sám. Ja mu môžem len natrieť desiatu a oprať mu gate. Lebo akékoľvek moje zasahovanie a dobre mienené rady mu nerobia dobre.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamila
O téme o vysokocitlivých ľuďí som som písala už dávnejšie. Sú to ľudia, ktorí veľmi intenzívne reagujú na rôzne podnety, ktoré iní možno ani nevnímajú. Jednak sú to senzorické vnemy - hluk, vône, chlad .. ale aj sociálne - krik, hádky, zlosť vo svojom okolí.
Keďže sa k tejto skupine hlásim, zaujal ma podcast - Ste orchidea či púpava? O vysoko citlivých ľuďoch so psychologičkou Janou Ashford. Redaktorka série podcastov Ľudskosť Barbora Mareková sa v ňom rozpráva s psychologičkou Janou Ashford o vysoko citlivých ľuďoch a knihe Thomasa Boyca Orchidey a púpavy. Vyšla aj v slovenčine.
Thomas Boyce v spomínanej knihe, opisuje , že sa im na základe dlhoročných pozorovaní detí, vedeckých výskumov ..., podarilo zistiť, že približne 15 - 20 percent deti, je vysokocitlivých. Nazval orchidee. Pretože podobne ako tieto kvety, ktoré pri nesprávnej starostlivosti nekvitnú, môžu uhynúť .., tak aj tvysokocitlivé deti pri nepriaznivých podmienkach môžu ľahko sklznúť do nevhodných vzorcov správania, závislostí, depresii, úzkostí ... Naopak pri správnej výchove, v podporujúcom prostredí, môžu veľmi dobre prospievať, byť z nich úspešní, vnímaví ľudia.
A potom je tu druhá skupina detí, ktorú Thomas Boyce nazýva púpavy. Tie nezávisle od toho či vyrastajú v dobrej rodine, škole .... či v zložitých podmienkach, sa v živote netratia. Podobne ako púpavy, kde stačí jeden "padáčik" a vyrastie všade. Tieto deti, neskôr aj ako dospelí môžu žiť plnohodnotný, úspešný život navzdory problémom, s ktorými sa v detstve stretávali.
Samozrejme sú aj deti aj dospelí, ktorí sa nachádzajú niekde medzi týmito dvoma pólmi.
Malé deti zo skupiny orechideí sú často poznateľné už v rannom veku. Citlivo reagujú na každú zmenu, podnet ..., sú viac plačlivé, málo spia ..., vadí im hluk, cudzí ľudia ... Vedci skúmali vysokocitlivé deti i tie odolnejšie aj s odstupom času a ich predpoklady sa naplnili. U citlivých detí aj v staršom, či v dospelom veku pretrvávali zvýšené reakcie na stres taký či onaký. Zvyšená hladina kortizolu, ktorý sa pri záťažovej situácii uvoľňuje, má u deti za následok zníženú imunitu a častejšiu chorobnosť. U vysoko citlivých dospelých je okrem zvýšeného rizika závislostí, psychických porúch majú aj väčšie riziko chorôb srdca, vysokého tlaku .... Avšak pri správnych mechanizmoch zvládania stresu a dobrých vzťahoch s najbližšími, k tomu nemusí dojsť.
Ak vás táto téma zaujala, v podcaste sa môžete dozvedieť aj ako pristupovať k deťom orchideám, prípadne, aké sú plusy aj mínusy výchovy ak ste vy ako mama orchideou.
Spoznali ste sa v niektorej z kvetín: Máte doma dieťa menšie, väčšie, dospelé orchideu? Ja mám minimálne dve - najmladšiu aj najstaršiu a pravdepodobne aj mladšieho syna. Pri tých dvoch mladších je to celkom zjavné, najstaršej deve, sa to podarilo nejako zakamuflovať, istými vzorcami správania. Realita vyplávala na povrch, aspoň pre mňa dosť neskoro.