Ani neviem prečo sa mi dnes pripomenula príhoda, ktorá sa mi stala pred dvadsiatimi rokmi. Bolo to tesne po revolúcii a ja som bola mladá, krásna a štíhla (to som aj teraz, ale tak inak). V obchodoch ešte nebol taký výber ako je teraz a tak mi moja mama, moja osobná Coco Chanel ušila krásny dlhý červený kabát, taký ako som videla na jednej americkej herečke. A tak som si v jeden podvečer, pamätám si bol ešte sneh, hrdo vykračovala v tom kabáte, na hlave som mala krásnu bielu kožušinovú čiapku z líšky a k tomu biely líščí kožušinový golier. Na nohách úžasné biele kozačky.